Jej príbeh pripomína teraz pražská výstava, ktorá by mala prísť aj na Slovensko.
Nezávislá kultúra za bývalého komunistického režimu oficiálne neexistovala. Underground bol na okraji, väčšina zaujímavých kapiel bola zakázaná alebo vytláčaná niekam do sivej zóny. Napriek tomu existovala skupina ľudí, ktorá sa rozhodla vytvoriť priestor pre nezávislú kultúru. Hovorili si Jazzová sekcia. Tvorili ju dobrovoľníci, ktorí popri svojich pôvodných zamestnaniach organizovali koncerty, prednášky a vydávali knihy i časopisy. Ich príbeh v týchto dňoch pripomína výstava Jazzová sekce 1971 – 1988, ktorú možno vidieť v Prahe. Na jeseň by sa mala dostať aj na Slovensko a možno sa bude dať vidieť aj na tohtoročnej Pohode.
V pražskej kaviarni Kompas v Starom Meste sa stretávame s jedným z dvoch spoluautorov tejto expozície. Tomáš Křivánek bol v 70. a 80. rokoch členom výboru Jazzovej sekcie. Spolu prechádzame všetkých 21 panelov, zložených z fotografií, grafík a textov, mapujúcich históriu tohto spolku, ktorý mal napokon viac ako šesťtisíc členov.
Jazzová sekcia bola výnimočná v tom, že aj v čase najväčšej neslobody sa jej darilo propagovať a tvoriť nezávislú kultúru, ktorá v tom čase bola tŕňom v oku komunistických úradov. A čo je neuveriteľné, Sekcia to robila v podstate na oficiálnej báze, až kým ju eštebáci v polovici 80. rokov definitívne nerozdrvili.
vzácna návšteva
Spolu s Tomášom Křivákom stojíme pred veľkou čiernobielou fotografiou: na kopci pod domom, kde bolo sídlo Sekcie (Na krčskej stráni 611), pózuje skupina usmiatych ľudí. Uprostred vidno veľmi známu tvár. „To je Kurt Vonnegut,“ ukazuje Křivánek na slávneho amerického spisovateľa, ktorý členov Sekcie navštívil osobne v Prahe. Tak im v čase prenasledovania vyjadril svoju podporu. Na kopci pred domom dokonca zasadil aj strom, ktorý eštebáci vzápätí vytrhli.
Keď členom Sekcie hrozili vysoké tresty, spolu s českým exilovým spisovateľom Jozefom Škvoreckým zorganizoval akciu Prepusťte Jazzovou sekci a na jej podporu vystúpil aj Elton John alebo Paul McCartney. „V tom čase sme boli vo svete už dosť známi. Keď sa za nás postavil Vonnegut, naša vec sa dostala na tú úroveň, že väčšina z nás dostala na súde len podmienku. Mestský prokurátor mi najprv hovoril, že mám istých osem rokov s tým, že ,pri vašej povahe, pane Křivánek, vy sa z tej basy ani nedostanete, s tým sa rozlúčte‘,“ spomína na pohnuté časy Tomáš Křivánek.
Naľavo, hneď vedľa amerického spisovateľa, sedí na zemi zaujímavý človek. Svojím vekom aj výzorom sa vymyká z kolektívu mladučkých „máničiek“. Kto to je? „To je pán Drda. Tak toho pre Jazzovú sekciu zavraždili,“ dodáva s vážnou tvárou Tomáš Křivánek a rozpráva príbeh pána, ktorý bol majiteľom domu, kde Sekcia pôsobila. Zároveň bol aj jej pokladníkom. Keď výbor Jazzovej sekcie zatvorili, komunistická moc chcela obvineným našiť a nakoniec aj našila paragraf 118 o nedovolenom podnikaní. Eštebáci si mysleli, že dôkaz nájdu v účtovníctve, ktoré viedol práve pán Drda.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.