Diskusia (3)

1. .s Pálom Závadom v Sarvaši od .bl | 4. január 2011 02:55

   Literárny večierok s Pálom Závadom v Sarvaši V rámci programu Otvorené dvere umenia bol v posledných októbrových dňoch hosťom Múzea Samuela Tešedíka v Sarvaši významný spisovateľ so slovenskými koreňmi, laureát Kossuthovej ceny Pál Závada. Mladí organizátori stretnutia chceli priblížiť autora a jeho dielo obyvateľom mesta. Moderátorkou podujatia bola vedúca Katedry slovenskej literatúry a jazyka Pedagogickej fakulty Gyulu Juhásza Segedínskej univerzity Katarína Maružová Šebová, ktorá na úvod predstavila prítomným Pála Závadu, rodáka zo Slovenského Komlóša. Mottom stretnutia bolo: „Počuť, doplniť a povedať ďalej“. Táto ústredná myšlienka stála v popredí celého rozhovoru. Otázky moderátorky sa často vzťahovali na Závadovu spisovateľskú stratégiu. Dozvedeli sme sa, že postupom času sa transformovala. Mnohí spomedzi jeho bývalých informátorov, na ktorých spomína s veľkou úctou a láskou, už opustili rady živých. V jeho románoch sa preto čoraz zriedkavejšie vyskytujú pôvodné zdroje, ale vždy sa nájde zárodok skutočna, z ktorého sa zrodí motív románu. Pál Závada nazval svoju tvorivú činnosť „spisovateľskou bosoráckou kuchyňou”. - Prečo máte rád fotografie? - spýtala sa moderátorka. - Je to akási zvedavosť. Vždy sa snažím pozrieť do minulosti. Fotografie mi veľmi veľa prezrádzajú, sú organickou súčasťou sociografie. Môj záujem o fotografie neprestal ani vtedy, keď som prešiel do sveta fikcie a začal som písať krásnu literatúru. Ba čo viac! Veľmi ma vzrušuje otázka, či sa dá adaptovať fotografia? Či sa dá hrať s fotografiou a fiktívnym textom tak, že môj príbeh umiestnim do minulosti a zasadím doňho archívny záber, o ktorom tvrdím, že zobrazuje moju hlavnú postavu. Myslím si, že takto by sa zrodila napínavá interferencia, porucha, veď ako môže zobrazovať jedna konkrétna fotografia jedného teraz vymysleného hrdinu! Oddávna sa pripravujem na spracovanie tejto predstavy, ale zatiaľ som sa dostal len tam, že hrdinovia mojich románov iba rozprávajú o konkrétnych fotografiách. Naozaj chcem pokročiť ďalej. Mojím cieľom je uložiť skutočnú fotografiu do fiktívneho textu, aby nebola len jednoduchou ilustráciou (napr. Lis na kulakov), ale aby dokázala objasniť niečo také, čo bez toho nedokáže.“ Najnovší román Pála Závadu Naše cudzie telo (Idegen testünk) z roku 2008 kladie príbeh do iného prostredia a iné sú aj postavy. Na otázku K. Maružovej Šebovej, či odklonenie sa od témy slovenské/slovanské znamená, že sa autorova zážitková báza vyčerpala, alebo iba trochu oddychuje a necháva dozrieť svoju tvorivú činnosť, autor odpovedal: - Neprišlo mi na um, že by som sa chcel odvrátiť od slovenstva. Vlastnú tradíciu cítim k sebe najbližšie. Tradíciu sa snažím svojskými prostriedkami zasadiť do diel a takto ju pestovať a rozvíjať. Pritom všetci vieme, že aj Slováci v južnej časti Dolnej zeme sa asimilujú a aj ja som sa vzdialil od slovenského jazyka. V roku 1986 vyšiel Závadov Lis na kulakov (Kulákprés). Od tej doby uplynulo veľa času a z autora sa stal mimoriadne mnohostranný spisovateľ. Jeho tohtoročná najnovšia publikácia je tiež zvláštna, je to kniha 33 slovenských ľudových rozprávok. Ku koncu stretnutia spisovateľ hovoril o svojej dramatickej činnosti, ktorá sa začala roku 2003. Hra Maďarský sviatok mala premiéru v týchto dňoch a vznikla na základe najnovšieho Závadovho románu. Som si istá, že nikto z prítomných neoľutoval svoju účasť na stretnutí so spisovateľom. Veď Pál Závada nám umožnil nahliadnuť do svojej „spisovateľskej bosoráckej kuchyne“. Gabriela Mótyánová

2. .v Košiciach ukradli pamätnú tabuľu Emanuela Böhma od .vJ | 4. január 2011 02:43

   V Košiciach ukradli pamätnú tabuľu Emanuela Böhma 29. decembra 2010 - (sita) Bronzovú pamätnú tabuľu venovanú pamiatke Dr. Emanuela Böhma (1909-1990) ukradli v noci z 27. na 28. decembra z budovy Gymnázia - Poštová ul. v Košiciach. Miestny odbor Matice slovenskej v Košiciach a signatári Občianskej iniciatívy Za slovenský juh - Žijeme tu spolu hovoria o barbarstve. Pripomínajú podobné incidenty ako rozbitie pamätnej tabule Viedenskej arbitráže z roku 1998 či znehodnotenie súsošia sv. Cyrila a Metoda v Komárne pred niekoľkými týždňami. „Súčasne vyzývajú orgány činné v trestnom konaní o urýchlené prešetrenie tejto udalosti, ktorá nesie v sebe znaky organizovaných útokov na stopy slovenských národných osobností a ich miesta v súčasnom verejnom a občianskom povedomí,” uvádzajú predseda Miestneho odboru MS Košice Jozef Mižák a člen Výboru MS Stanislav Bajaník vo vyhlásení. Emanuel Böhm (1909-1990) bol rodák z Vrútok. V prvej polovici minulého storočia sa výrazne angažoval v slovenskom národnom živote, v rokoch 1939-1945 pôsobil aj ako predseda Slovenskej národnej jednoty medzi Slovákmi v Maďarsku a na okupovanom území po Viedenskej arbitráži. Tu sa prejavil ako publicista, pedagóg, podporovateľ slovenského života, za čo ho maďarská vrchnosť v roku 1939 prepustila zo štátnych služieb. Po II. svetovej vojne ho zvolili za poslanca Demokratickej strany, stal sa podpredsedom Pražského parlamentu a povereníkom zdravotníctva v Bratislave. Ako prenasledovaný demokrat, ochranca slovenských kultúrnych a národných záujmov najmä na okupovanom slovenskom území v Maďarsku počas II. svetovej vojny emigroval v roku 1947 cez Rakúsko do Londýna. Od roku 1952 sa v USA angažoval v slovenskom politickom a publicistickom živote, zomrel v roku 1990. O rok neskôr uložili jeho telesné pozostatky na Národnom cintoríne v Martine.

3. .sochu kráľovi Samovi od .alojzia | 28. december 2010 02:19

   Výzva k postaveniu sochy kráľovi Samovi -------------------------------------------------------------------------------- 03.10.2010 www.prop.sk www.protiprudu.info Národno - štátny základ Slovákov a teda i Slovenskej republiky korení v našom najstaršom známom štátnom útvare zo začiatku 7. storočia, najčastejšie nazývanom Samova ríša. Tento svoj názov dostala po kráľovi Samovi, taktiež prvom známom a významnom panovníkovi starých Slovákov. Najväčšie zásluhy vladára Sama spočívajú v posile pri oslobodzovaní predkov spod avarskej nadvlády, zjednotení staroslovenských kmeňov a kniežatstiev a vo vybudovaní mocného štátu, ktorý odolával aj mocnej Franskej ríši. Prvý štát Slovákov a Slovanov sa síce po Samovej smrti oslabil a rozpadol, avšak dal predpoklad na formovanie slovenského národa a bol veľkým impulzom k ďalšiemu štátotvornému procesu Slovákov. Naň neskôr nadviazalo naše rovnako významné mocnárstvo známe najmä ako Veľká Morava, na jej štátnu tradíciu zas značne nadviazalo Uhorské kráľovstvo, a od roku 1918 sa toto dedičstvo prenieslo k súčasnej Slovenskej republike. Naša samostatná Slovenská republika je v konečnom dôsledku pokračovateľkou Samovej ríše! Netreba teraz hádam uvádzať konkrétnosti a historické reálie obdobia Samovej ríše, sú to dosť známe fakty. Avšak napriek tomu dodnes neprejavujeme k Samovej ríši a kráľovi Samovi ako jej reprezentantovi a symbolu patričnú úctu, dokonca v skutočnosti takmer nijakú, čo je smutné. Veď tam je základ našej národnej a štátnej histórie, tam pramení etnogenéza slovenského národa! Z tohto dôvodu sme sa rozhodli apelovať na všetkých národne uvedomelých občanov Slovenskej republiky, aby podporili našu iniciatívu na výstavbu sochy kráľovi Samovi. Domnievame sa, že tento panovník si právom zaslúži úctu za svoje dielo. Neváhajte a podporte našu iniciatívu na výstavbu sochy kráľovi Samovi. Preto Klub Odboru mladých matičiarov pri Miestnom odbore Matice slovenskej v Košiciach a organizácia Mládeže Slovenskej národnej strany v Košiciach prichádzajú s obrodnou iniciatívou na oživenie úcty k týmto najstarším, dôležitým a nesmierne vzácnym koreňom Slovákov. Chceme svojim pôsobením s pomocou národne uvedomelej spoločnosti bez ohľadu na politickú orientáciu dostať odkaz Samovej ríše hlbšie do povedomia slovenského národa. Vyzývame všetky pronárodne zmýšľajúce organizácie, spolky, politických predstaviteľov i všetkých ľudí, ktorým nie je cudzia láska k vlasti, aby sa k nám pridali v tomto úsilí a vzali si k srdcu náš úmysel. Predovšetkým považujeme za potrebné a správne nastoľovať požiadavku postavenia sochy Samovi. Kráľ Svätopluk I., napriek odporu nepriateľov slovenského národa, konečne má svoju sochu na Bratislavskom hrade. Nemal by ju mať aj náš prvý a o nič menej významný vladár Samo, počas ktorého vlády naši predkovia vybojovali víťazné bitky za svoju slobodu, a ktorý je prirodzeným symbolom prvej štátnosti Slovákov?! Určite je aj chyba, že nemáme v našom kalendári vyhradený, hoc i len neoficiálny pamätný deň, ktorý by slúžil spomienke na náš najstarší štát... Apelujeme na učiteľov, aby deťom, budúcej generácii vštepovali zdravú úctu k týmto dávnym koreňom Slovákov. Vyzývame slovenských básnikov, maliarov, sochárov i iných umelcov, aby vo svojej tvorbe venovali istý priestor spomienke na Samovu ríšu. Odkaz Samovej ríše je našim veľkým a vzácnym kultúrnym dedičstvom, vzdajme mu patričnú úctu a navždy si ho uchovajme! Z neho môžeme čerpať duchovnú silu aj v budúcnosti. Je to skutočne dôležitá epocha slovenských i vôbec slovanských dejín, je to svedectvo schopnosti a statočnosti našich priamych predkov, ktorí nám tu zanechali určité hodnoty a ktorých krv v nás koluje! -------------------------------------------------------------------------------- Radoslav Maskaľ, predseda Klubu Odboru mladých matičiarov v Košiciach

Komentáre do diskusie môžu pridávať len predplatitelia Piana. Zaregistrovať sa môžete tu.

Redakcia si vyhradzuje právo vymazať príspevky, ktoré obsahujú vulgárne či rasistické výrazy, a tiež tie, ktoré sú osobným útokom na redaktorov a spolupracovníkov .týždňa.