Je smradľavejší ako kórejská hongeohoe a dokonca aj ako šialená japonská kusaja. V jeho pojedaní sa vedú súťaže, či lepšie povedané stávky. Švédi majú preň aj špeciálny sviatok, keď sa slávnostne otvára každoročná várka. Nakladaný švédsky sleď surströmming.

O mnohých známych osobnostiach vieme, že boli mimoriadni gurmáni a často stoja za vznikom rôznych nových jedál. Medzi ne sa občas snaží niekto prepašovať aj takých, ktorí si to až tak nezaslúžia, veriac, že ich to poľudští. Napríklad Napoleona.

Máme ho na stole častejšie, ako by sme si mohli myslieť. Pri každej návšteve, večernom maškrtení či na výlete nás sprevádza ako malý snack v podobe tyčiniek. Chrumkavých a obsypaných soľou. Kto by si pomyslel, že ich predchodcom je obyčajný praclík?

Malý učupený bochníček v plastovom obale. Po vykotúľaní, či presnejšie vyklopení, sa jemne chveje. Možno nedočkavosťou, kým sa do neho nezaborí nôž alebo dezertná lyžička, aby ho preniesla na chlieb či k ústam. Syr s nepopierateľne afektovaným názvom: žervé.

Druhý apríl je v USA Národný deň arašidového masla. Naozaj! Tak si ho pripomeňme článkom Jozefa Kolejáka.

V týchto dňoch pri príležitosti 80. výročia úmrtia autorky vychádza nové vydanie knihy, ktorá pre našu gastronomickú kultúru znamená približne toľko, čo pre tú českú Domácí kuchařka od Rettigovej. Ak nie viac. Nová kuchárska kniha od Terézie Vansovej.

Pri potulkách Španielskom, Portugalskom či Južnou Amerikou natrafíme zvyčajne ráno na čosi, čo z diaľky pripomína pokrkvané párky a zblízka pečivo. Vytŕča z tanierikov či dokonca papierových vreciek a ľudia ho konzumujú s neskrývanou vášňou. Churros (čítame čuros).

Cítiť ho zďaleka. Už keď sa v tých sparných horúčavách človek blíži k miestnemu trhu, kde ženičky posedávajú pri rozprestretých plachtách s ťažko identifikovateľnou zeleninou, je to tam. Ťaživý závan ovocia, ktoré vyzerá naozaj impozantne. Durian.

Je skoré ráno a Paríž sa ešte len prebúdza. Rýchla sprcha, niečo nenútené na seba, topánky, kľúče a zbehnutie po schodoch. Prejsť po ulici zopár metrov spolu s podobne postihnutými a postaviť sa do radu pred najbližšiu pekáreň. Bageta.

V poslednom čase polovicu gastronomických debát v časopisoch a na sociálnych sieťach okupuje jeden-jediný fenomén. Človek by sa nazdal, že pôjde o niečo výnimočné, no kdeže: jednoduchý žemľový sendvič, kde strednú časť tvorí hovädzia fašírka: hamburger.