Dnes je už bežnou súčasťou našich životov. Určite pre tých, ktorí nepohrdnú ramenom alebo návštevou v blízkej sušiarni, kde si objednajú maki či onigiri. Dostať ju už nielen v obchodíkoch s ázijskými potravinami, ale aj v bežných supermarketoch. Riasa nori.

Kto by túto kombináciu nepoznal? Už sa nevyskytuje len na britských ostrovoch v malých stánkoch na rohoch ulíc. Pokojne ju nájdeme aj u nás ako súčasť festivalovej ponuky či dokonca na jedálnom lístku módnych bistier. Fish and chips.

Kto by ho nepoznal? Okrúhly koláč s tenkým alebo trošku hrubším cestom a na ňom poukladané všelijaké dobroty. Sedem až desať minút v peci a najrozšírenejší fastfood vám vonia rovno pod nosom.

Igor Matovič sa pri oznámení kandidatúry za prezidenta prirovnal k bobkovému listu. Tak vám pripomíname, čo je naozaj bobkový list.

Čupia v tom hlbokom tanieri, biele a nadýchané, ako také mľandravé, čerstvo vyliahnuté operence. Pod nimi mláčka, jemná omáčka podľa nášho priania, ktorá vonia široko-ďaleko. Nedá sa im odolať. Ak sú správne pripravené, chutia ako nebeské oblaky. Gnocchi (čítame ňoky).

Našinec sa s ním už určite už stretol. Prinajmenšom na dovolenke v Egypte či vo východnom Stredomorí. Cítil ho skoro všade: v pečive či na dusenom mäse. Niektorí si zas v obchodoch s orientálnymi pochúťkami všimli syrové guľôčky obalené čudným korením za´atar.

Už je pozbierané. V sudoch to kvasí a nadúva sa, na povrchu dýchajúca hmota vytvára čudný tmavohnedý koberec. Takto to potrvá päť šesť týždňov, aby sa z krásnych modrých sliviek napokon po vypálení stal ikonický východoeurópsky nápoj: slivovica.

Nedá sa pri tom pomýliť. Ak potrebujeme vziať zo slnečného Talianska nejaký suvenír, ktorý poteší naozaj každého – aj toho, čo neholduje olivovému oleju alebo ťažkému chianti – je tento likér najlepšou voľbou. Dôvod? Je stelesnením talianskeho leta: limoncello (čítame limončelo).

Vo Florencii je tento druh rozkoše povinnosťou. Prechádzate sa hádam najkrajším mestom na svete a odvšadiaľ na vás dýcha nezlomný duch človečenstva. Dokonca aj z tanierov v reštauráciách. Pred vysmiatymi tvárami tam totiž pravidelne pristáva odvážne veľký steak: bistecca alla Fiorentina.

Prechádzate sa prehriatym večerným mestom, odvšadiaľ na vás pokrikuje taliančina a frivolný smiech. Z reštaurácií vanú vône a lákajú sadnúť si, objednať víno a čakať na zázrak. Ten aj vždy príde. Najčastejšie v podobe spaghetti alle vongole.