Nedeľná homília: Opustení synovia ohŕdnutých otcov

Dnes bude reč o téme, ktorá je votkaná do naších tiel. Sme telá z tiel tých, ktorí nás predišli. Rastieme z hlbín času, ako koralový ostrov — generácia za generáciou: Ako deti svojiich rodičov, ako rodičia svojich detí. Sme spojení vzťahmi, čo trvajú od narodenia do smrti, ba trvajú i potom, keď tu naši rodičia už nie sú. Rodičia sa vo mne stali jedným telom: Ich spojenie je zapísané v mojom genóme. V tom vzťahu je skrytý istý paradox: Som plodom matky a otca. Som však zároveň i ktosi iný - jedinečná osoba nezávislá na rodičoch. Pochádzam z nich, no oni mi život nedali. Oni i ja pochádzame z jediného prameňa všetkých životov. Z neho pochádza ich i moje neopakovateľné bytie.