štart sondy JUICE Európskej vesmírnej agentúry (ESA), ktorá sa má vydať k planéte Jupiter a skúmať jej tri mesiace, vo štvrtok odložili o 24 hodín pre nepriaznivé počasie. Informovala o tom francúzska spoločnosť Arianespace, ktorú citovali tlačové agentúry AFP a DPA.
Len niekoľko minút pred plánovaným štartom o 14.15 h SELČ vzniklo riziko bleskov na európskom kozmodróme v obci Kourou vo Francúzskej Guyane v Južnej Amerike a to viedlo k odkladu štartu na piatok.
Raketa Ariane 5 má vyniesť do vesmíru sondu JUpiter ICy moons Explorer (JUICE/Prieskumník ľadových mesiacov Jupitera), ktorá sa vydá k planéte Jupiter a bude skúmať jej mesiace Europa, Ganymedes a Callisto. Doraziť by tam mala o vyše osem rokov, v júli 2031.
Sonda JUICE váži šesť ton, poletí k najväčšej planéte slnečnej sústavy a bude zisťovať predovšetkým to, či sa na troch mesiacoch Jupitera pokrytých ľadom, ktoré majú zrejme podpovrchové oceány, môže nachádzať život.
Riziko bleskov teda vo štvrtok dočasne zastavilo prvý pokus európskej agentúry poslať vesmírnu sondu na obežnú dráhu mesiaca inej planéty než Zem. Spoločnosť Arianespace, ktorá vyvinula nosnú raketu Ariane 5, na Twitteri uviedla, že nasledujúci pokus sa bude konať 14. apríla o 13.14 britského času (14.14 h SELČ). Po štarte sa má sonda JUICE oddeliť od nosnej rakety Ariane 5 približne o pol hodiny a vydá sa na cestu dlhú okolo 6,6 miliardy kilometrov.
sonda ponesie k Jupiteru aj detektor zo Slovenska
Sonda JUICE ponesie desať vedeckých prístrojov, medzi nimi aj aparatúru PEP, ku konštrukcii ktorej prispeli vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV). TASR o tom vo štvrtok informovala hovorkyňa SAV Katarína Gáliková.
Sonda by do svojho cieľa mala doraziť v júli 2031 a jej úlohou bude študovať časticové prostredie v okolí Jupitera a jeho mesiacov. Výskumný tím z Ústavu experimentálnej fyziky (ÚEF) SAV v Košiciach pre misiu JUICE vyvinul a dodal tzv. anti-koincidenčný detektorový modul ACM. Ako informovala hovorkyňa, jeho úlohou je zabezpečiť efektívnu detekciu častíc nižších energií na pozadí silného ionizujúceho žiarenia, najmä vysokoenergetických elektrónov z intenzívnych radiačných Van Allenových pásov Jupitera.
„Elektróny z radiačných pásov sú schopné prenikať aj tieniacim plášťom vedeckých prístrojov a vyvolať v ich citlivých fyzikálnych senzoroch falošné reakcie. A práve na vylúčenie týchto falošných prípadov zo záznamu vedeckých dát slúži nami dodaný detektor ACM,“ priblížil jeden z konštruktérov Ján Baláž z ÚEF SAV.
Detektor vyvinuli a skonštruovali v rámci riešenia projektu ESA-PECS Slovakia z programu na podporu prístupového procesu Slovenska k ESA. Od októbra 2022 je SR asociovaným členom ESA, jej riadnym členom by sa mala stať po siedmich rokoch asociovaného členstva.
Ak si predplatíte tlačený .týždeň na ďalší rok, pomôžete nám prežiť a robiť to, čo vieme. Vopred ďakujeme.