let nebol ani zďaleka nadzvukový, k tejto rýchlosti sa piloti prepracúvali postupne počas extenzívneho testovania. Prvý let Concordu trval 27 minút, Concorde pri ňom vystúpal do výšky 3000 metrov a dosiahol maximálnu rýchlosť len 483 kilometrov za hodinu. Prvý Concorde, rovnako ako jeho britský brat s číslom 002, nemal kabínu pre pasažierov. Namiesto nej bol vybavený veľkým množstvom prístrojov, ktoré zaznamenávali údaje o správaní a prevádzke lietadla počas letu. Ani André Turcat a jeho kolegovia neleteli v slušivých oblekoch kapitánov leteckých spoločností, ale v kombinézach stíhacích pilotov, vrátane pretlakových prilieb. Pri prvom lete neboli potrebné, ale do konca testovania bol outfit pilotov prispôsobený úlohe, ktorú mali – testovať, testovať a testovať. 

Let sledovalo veľké zhromaždenie novinárov a verejnosti, ktorí po vydarenom štarte privítali vznesenie sa zvláštneho elegantného vtáka do vzduchu s nadšením. 

Len o mesiac neskôr, 9. apríla 1969, sa v britskom Fultone vzniesol k oblohe britský prototyp 002, ktorý pilotoval Brian Trubshaw, tiež zaslúžilý pilot bombardérov a dopravných lietadiel RAF počas druhej svetovej vojny. Trubshaw už Concorde pilotoval, Turcat ho pozval vyskúšať si let s 001 do Toulouse.

Skúšobní piloti rýchlo pracovali na tom, aby dostali Concorde z nízkych rýchlostí, ktoré mu kvôli tvaru krídla nesvedčali, tam, kam patrí, čiže do nadzvukového letu. Už v októbri 1969 oba prototypy dosiahli a prekročili rýchlosť zvuku. Ešte predtým sa však obidve lietadlá stretli v júni 1969 na parížskej leteckej show. V septembri 1970 pristál 002 prvýkrát na medzinárodnom letisku – Heathrow. A promptne vyvolal protesty miestnych obyvateľov kvôli vysokému hluku lietadla. O tom ale neskôr.

motory pre obrovskú „stíhačku“

Ak mal Concorde dosahovať Mach 2, nemohol mať motory, aké majú bežné lietadlá. Turbofan motory, aké majú dnes všetky dopravné lietadlá a v čase vývoja Concordu už boli na trhu, neprichádzali pri Concorde do úvahy. Pri nadzvukovej rýchlosti by kládli priveľký odpor vzduchu. Návrhári Concordu museli teda siahnuť po motoroch typu turbojet, čiže prúdových motoroch bez významného obtoku. Vyvinúť pre Concorde nový motor by bolo príliš drahé a trvalo by to príliš dlho.