typickým príkladom sú polovodiče. A teda špeciálne ich kombinácie a z kombinácií špeciálne tranzistory ako základ všetkej elektroniky. Spájať jednotlivé tranzistory je veľmi prácne, postupne sme ale prišli na to, ako ich vytvárať na jednej spoločnej platničke. Vznikol tak integrovaný obvod, nazývaný čip, ktorý má veľkú hustotu súčiastok na jednotku plochy. 

prvý čip

Čip pôvodne vymyslel a navrhol Američan Jack Kilby ako rozvinutie predošlých pokusov o spojenie viacerých tranzistorov v mriežke, v ktorej by každá súčiastka predstavovala len miniatúrny kúsok polovodiča prepojený s ostatnými. Kilby si prvé poznámky o integrovaných obvodoch zaznamenal v júli roku 1958 a už v septembri toho istého roku predviedol prvý funkčný integrovaný obvod. Prvým záujemcom sa stalo americké vojenské letectvo. Za svoj vynález dostal Kilby v roku 2000 Nobelovu cenu. 

KEYSTONE/GETTY IMAGESMiniatúrny integrovaný obvod spoločnosti Western Electric z roku 1979 obsahoval 18 diód, štyri tranzistory a osem rezistorov. Čip bol široký jednu dvadsatinu palca.

Kilbyho vynález nebol ešte úplným monolitickým čipom, mal externé zlaté kontakty spájajúce jednotlivé polovodičové súčiastky. Až Robert Noyce z Fairchild Semiconductor v roku 1959 predstavil klasický monolitický čip vyrobený z kremíka. Navyše Noyce navrhol metódu, ktorou sa čipy vyrábajú dodnes – proces zahŕňa základné postupy oxidácie oxidu kremičitého, jeho leptania a difúzie tepla. Posledné kroky zas zahŕňajú oxidáciu celého plátku vrstvou oxidu kremičitého, vyleptanie kontaktných priechodov na tranzistory a nanesenie krycej kovovej vrstvy na oxid, čím sa tranzistory spoja bez ich manuálneho zapájania.