Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Pod-vodníci

.juraj Petrovič .veda .veda

Jednoduchá pravda je, že človek pod vodou dlho neprežije. Trochu zložitejšia pravda je, že prežije, ak má čo dýchať. Ešte zložitejšia pravda je, že ani to, že má čo dýchať, nemusí stačiť na to, aby prežil. Ako súvisí Halleyho kométa a svietiplyn s potápačmi a čo je vlastne kesónová choroba?

Juraj Petrovič: Pod-vodníci HULTON ARCHIVE/GETTY IMAGES Potápačský zvon pri opravách tunela pod londýnskou Temžou v roku 1827. Rytina: George Cooke podľa Clarksona Stanfielda.

potápať sa pod vodu začali zrejme už prehistorickí ľudia. Asi to skôr bolo preto, lebo tam chceli uloviť niečo pod zub. To samo osebe nie je jednoduché, pretože nemáme krokodílie oči s dvojitými viečkami, ktoré by nám umožňovali vidieť pod vodou ostro. Väčší problém je v tom, že aj dobre trénovaný jedinec vydrží pod vodou len pár minút.

bez dychu

Prvým „úlovkom“ takzvaných nádychových potápačov, ktorý spomína staroveká literatúra, nie sú vodné živočíchy vhodné na konzumáciu, ale špongia. Špongie, alebo ako ich prírodovedci nazývajú hubky, vyzerajú ako rastliny, sú to však veľmi staré a veľmi primitívne živočíchy. Až do rozvoja plastov a neskôr umelého chovu špongií predstavovali významný zdroj príjmov v prímorských krajinách.

Okrem zberu špongií a, samozrejme, lovu potápači už v staroveku pomáhali pri vyzdvihovaní nákladov z potopených lodí, ale aj pri vedení vojen. Pri námorných bitkách a obrane prístavov sa často stavali podvodné barikády. Nájsť vhodné, čiže plytké alebo úzke miesta, kde sa taká stavba dala postaviť, bola úloha potápačov. Potápači dopravovali správy z obliehaných prístavov a materiál a zásoby späť. 

„Aj najlepší nádychový potápač dnes vydrží bez dychu menej ako 12 minút.“

V roku 332 pred naším letopočtom potápači počas obliehania mesta Týros, dnes Súr v Libanone, prerezali kotevné laná lodí Alexandra Veľkého, ktorý útočil na mesto. Týros mal ešte jednu zvláštnosť spojenú s potápačmi. Keď tamojší kráľ Chíram mesto staval, zistil, že na ostrove, kam ho umiestnil, nie je žiadny zdroj sladkej, a teda pitnej vody. Fenickí potápači však našli na morskom dne pramene sladkej vody, ktoré pomocou kožených potrubí spojili s povrchom. Tlak vody tlačil pitnú sladkú vodu do nádrží v meste.

Japonskí lovci perál sa tiež potápali bez pomoci už približne pred 2 000 rokmi. Nádychoví potápači zbierali perly v mnohých oblastiach sveta. Stále však nemali k dispozícii viac vzduchu ako ten, ktorý si do hĺbky niesli vo svojich pľúcach.

mosty a stavby pod vodou

Aj najlepší nádychový potápač dnes vydrží bez dychu menej ako 12 minút. To je na prácu pod vodou veľmi málo, najmä ak potrebujete pracovať manuálne. Napríklad pri stavbe mostových pylónov, podpier, či zakladaní iných podvodných stavieb. 

Mohli by sme si povedať, že stačí natiahnuť k hladine hadicu, ktorej pomocou by pracovník na dne dýchal vzduch z hladiny. Takýto systém navrhol už Leonardo da Vinci. Našťastie pre seba ho nikdy nevyskúšal.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite