Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: 45 sekúnd do katastrofy

.juraj Petrovič .veda .veda

Toľko ubehlo od posledného zlého rozhodnutia operátorov štvrtého bloku černobyľskej jadrovej elektrárne po jeho výbuch. Tých zlých rozhodnutí bolo pred 36 rokmi niekoľko. Príčinou bola konštrukcia reaktora a personál bez dostatočného vzdelania a chápania procesov v reaktore.

Juraj Petrovič: 45 sekúnd do katastrofy AP/TASR Jar 1986, Černobyľ: Meranie úrovne rádioaktivity z vrtuľníka nad poškodeným štvrtým blokom jadrovej elektrárne.

jadrová elektráreň je, čo sa spôsobu výroby elektriny týka, úplne rovnaká ako každá iná tepelná elektráreň. Para poháňa turbínu, ktorá poháňa generátor, a ten vyrába elektrickú energiu. Zásadný rozdiel je v tom, ako sa vyrába para, ktorá poháňa turbínu. V tepelnej elektrárni sa v kotle spaľuje palivo a jeho teplo spôsobuje, že sa voda mení na paru. V jadrovej elektrárni je zdrojom tepla pre výrobu pary rozpad jadier uránu.

urán ako palivo a zbraň

Urán je najťažší v prírode sa vyskytujúci prvok. Má dve rôzne formy, odborne nazývané izotopy, tie sa líšia počtom neutrónov v jeho jadre. Urán 238 je stabilný a nepodlieha jadrovému rozkladu. V prírode je ho väčšina, v uránovej rude je ho typicky až 99 percent.

Urán 235 je, naopak, veľmi vzácny a jeho jadrá podliehajú jadrovému rozkladu po zásahu neutrónom. Ale na to, aby sa dal urán 235 použiť v elektrárni, musí sa jeho obsah v palive zvýšiť. Robí sa to obohacovaním, keď sa obsah uránu 235 zvyšuje rôznymi metódami na aspoň 3,5 percenta. To stačí pre reaktory v jadrových elektrárňach.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite