Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Stroj času vo vesmíre

.juraj Petrovič .veda .veda

James Webb Space Telescope je v čase písania tohto článku vzdialený už 125 000 kilometrov od Zeme. A je to necelých 9 percent cesty, ktorú musí absolvovať do miesta, kde bude pracovať. Hubble dosluhuje, skončila sa misia menšieho infračerveného teleskopu Spitzer. Najvyšší čas na Webb.

Juraj Petrovič: Stroj času vo vesmíre BILL INGALLS/NASA/GETTY IMAGES 25. december 2021 Kourou, Francúzska Guyana: Raketa Ariane 5 štartuje s Webbom, vesmírnym ďalekohľadom NASA.

james Webb bol tretím administrátorom NASA v jej dejinách. Nebol ani vedec, ani astronaut, bol úradník. Ale mimoriadne schopný úradník, okrem iného bol v časoch prezidenta Trumana štátnym tajomníkom ministra zahraničných vecí. Po zvolení za prezidenta si ho J. F. Kennedy vybral do čela NASA. A práve Webb zabezpečil pre Kennedyho sen dostať na Mesiac človeka do konca dekády politické krytie a najmä financie.

Keď sa Neil Armstrong prechádzal po Mesiaci, Webb už nebol vo funkcii. Po nástupe republikána Richarda Nixona do prezidentského úradu z funkcie odišiel. Za zásluhy o program Apollo a pristátie prvého človeka na inom nebeskom telese však po ňom pomenovali najnovší ďalekohľad, ktorý NASA na prvý sviatok vianočný v roku 2021 vypustila za pomoci európskej rakety Ariane 5 do vesmíru.

nie svetlo, ale teplo

Webb je na rozdiel od Hubbla, ktorý bol zameraný najmä na viditeľnú časť elektromagnetického žiarenia, zameraný na snímanie infračerveného spektra. Čiže, zjednodušene, namiesto viditeľného svetla sníma tepelné žiarenie, ktoré k nám prichádza zo vzdialeného vesmíru. Prečo je to potrebné, ak sa chceme pozrieť ďalej ako Hubble? Súvisí to s výškou tónu okoloidúcej sanitky.

 Keď sa k nám sanitka približuje, je jej tón vyšší, ako keď sa od nás vzďaľuje. Ak by sa nehýbala a mala pustenú sirénu, jej tón by bol niekedy uprostred. Tento jav popísal rakúsky fyzik Christian Doppler už v roku 1842. Neskôr bol jav experimentálne potvrdený práve pre zvukové vlny, keď bola frekvencia zdroja zvuku vyššia ako originál, ak sa zdroj pohyboval smerom k prijímaču, a nižšia, ak sa pohyboval smerom od neho. 

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite