Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Juraj Petrovič: Argón

.juraj Petrovič .veda .veda

Všetci vedia, že v atmosfére je oxid uhličitý. To, že existuje plyn, ktorého je v atmosfére dvadsaťpäťkrát viac, už vie málokto. Jeho názov pochádza z gréčtiny a v preklade znamená pomalý, alebo neaktívny. Taký presne aj je. Inertný plyn, ktorý ale zohráva veľa dôležitých úloh v našich životoch. Od tepla v našich domoch, cez kvalitné červené víno až po liečenie žalúdočných vredov.

Juraj Petrovič: Argón SSPL/GETTY IMAGES Objaviteľ argónu Sir William Ramsay vo svojom univerzitnom laboratóriu v Londýne.

zaujímavý je už spôsob, akým bol vlastne argón objavený. Ako chcete nájsť súčasť vzduchu, ktorá s ničím nereaguje? Tak, že necháte zreagovať všetko ostatné. Lord Rayleigh a Sir William Ramsay totiž v roku 1894 zistili, že dusík, vznikajúci pri chemických reakciách, má o pol percenta nižšiu hmotnosť, ako keď ho izolovali zo vzduchu. Môže sa to zdať zanedbateľné, ale pre vedcov je pol percenta dosť vysoké číslo na to, aby sa nad tým zamysleli. Vymysleli aparát, pomocou ktorého z normálneho vzduchu za pomoci rôznych chemických reakcií postupne odstránili dusík, vzdušnú vlhkosť, oxid uhličitý a nakoniec aj kyslík. Teda všetky dovtedy známe časti vzduchu. Zvyšok, ktorý po všetkých reakciách zostal a nereagoval vôbec s ničím, nazvali argón.

šľachtic

Argón patrí do tej istej skupiny prvkov ako hélium. Sú to takzvané inertné alebo vzácne plyny. V angličtine majú krajší názov – noble gases, čiže ušľachtilé plyny. Ich spoločnou vlastnosťou je, že pri bežných podmienkach nereagujú s žiadnymi inými látkami a nevytvárajú žiadne stabilné zlúčeniny. Pri veľmi nízkych teplotách vyzerá situácia inak, argón je schopný tvoriť zlúčeniny, napríklad s fluórom alebo chrómom.

výroba zo vzduchu

Poďme ale k výrobe argónu. Ten sa vyrába spolu s dusíkom a kyslíkom zo vzduchu. Ako inertný plyn sa doň po použití zas aj vracia. Prečo by teda ľudia mali za argón platiť? Pretože jeho oddelenie od ostatných zložiek vzduchu vôbec nie je jednoduché. Vyžaduje si zložité a drahé technologické zariadenia a veľa elektrickej energie.

Celý proces sa odborne nazýva nízkoteplotná rektifikácia skvapalneného vzduchu. Veľmi jednoducho povedané ide vlastne o destiláciu, podobnú tomu, ako keď sa páli slivovica. Pri pálení slivovice sa využíva fakt, že alkohol vrie pri nižšej teplote ako voda, už pri 78 stupňoch Celzia. Takže keď zohrejeme kvas, alkohol sa začne odparovať prvý. Následne ho späť skondenzujeme a máme, pokiaľ sme proces riadili správne, slivovicu.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite