Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Akcia .týždňa: Presvedč jedného nevoliča

Vodík, kyslík, lítium

.martin Mojžiš .veda

Tri tohtoročné Nobelove ceny za prírodné vedy súvisia (raz voľnejšie a dvakrát užšie) s tromi chemickými prvkami. Cena za fyziku s vodíkom v ranom vesmíre, cena za medicínu a fyziológiu s kyslíkom v bunkách a cena za chémiu s lítiom v nabíjateľných batériách.

Vodík, kyslík, lítium YUI MOK/PA IMAGES/PROFIMEDIA Didier Queloz získal spolu s Michelom Mayorom polovicu Nobelovej ceny za fyziku za objav prvej planéty mimo našej sústavy.

nobelove ceny sa odovzdávajú každý rok 10. decembra. Súčasťou ceremoniálu sú prednášky laureátov určené širšej verejnosti. Tieto prednášky (dostupné na internete) sú dobrým zdrojom informácií (z prvej ruky) o ocenených objavoch. Pre tých, ktorí nemajú chuť si tieto prednášky pozrieť, ponúka .týždeň vždy vo vianočnom čísle aspoň základný prehľad objavov, za ktoré boli ceny v danom roku udelené. Pre tých, ktorí majú na prednášky chuť, môže tento prehľad slúžiť ako predjedlo.

vodík

Keď mal vesmír necelých 377 000 rokov, bol vyplnený najmä svetlom, protónmi a elektrónmi. To svetlo, t.j. elektromagnetické žiarenie, s tými elektricky nabitými protónmi a elektrónmi veselo interagovalo. Potom sa odrazu protóny a elektróny spojili do elektricky neutrálnych atómov najmä vodíka, čo bol vo vývoji vesmíru dosť dôležitý moment. S neutrálnymi atómami totiž svetlo takmer neinteragovalo, takže sa v podstate neporušené (hoci modifikované) zachovalo dodnes. Ľudia ho náhodou objavili v roku 1964 (Nobelova cena za tento objav bola udelená v roku 1978). Jednou zo základných vlastností tohto svetla (modifikovaného na mikrovlnné žiarenie) bola jeho izotropnosť – zo všetkých smerov k nám prichádzalo rovnako. Presne tak, ako to vyžadoval kozmologický model nazývaný Hot Big Bang. 

Začiatkom 90. rokov sme sa jemným preskúmaním spomínaného žiarenia dozvedeli dôležité podrobnosti o vývoji vesmíru (Nobelova cena bola za to udelená v roku 2006). Jedným zo základných zistení bolo, že toto žiarenie nie je až tak úplne izotropné, ale obsahuje drobné anizotropie. Opäť v súlade s modelom Big Bangu, medzičasom podrobnejším a sofistikovanejším.

Obidve spomínané Nobelove ceny boli udelené za experimentálne objavy, ich kozmologická interpretácia však bola možná len na základe teoretických prác z kozmológie. A práve za tieto práce dostal polovicu tohtoročnej ceny za fyziku kanadsko-americký kozmológ James Peebles.

Vráťme sa však k ranému vesmíru. Zo spomínaných atómov vznikli v dôsledku gravitácie hviezdy, v nich jadrovými reakciami vznikli jadrá ťažších prvkov a keď tieto hviezdy na konci svojho vývoja vybuchli, dostali sa ťažšie prvky do medzihviezdneho priestoru. Gravitácia ich opäť spojila do hviezd, a celý cyklus sa mohol niekoľkokrát opakovať (o Slnku sa predpokladá, že je hviezdou prinajmenšom tretej generácie). 

„Cieľom každého základného výskumu je dozvedieť sa o tomto svete viac, než sme vedeli doteraz.“

A ako je to s planétami? O Slnku vieme, že má planéty, ale ako je to s inými hviezdami? O tom sme dlho nevedeli nič, pretože planéty nesvietia a ďalekohľadmi sa preto nedajú vidieť. Dajú sa však pozorovať nepriamo vďaka tomu, že tak ako Zem neobieha okolo Slnka, ani iné planéty neobiehajú okolo svojich hviezd. Počkať, Zem neobieha okolo Slnka? Nuž, nie celkom. V skutočnosti obiehajú planéty aj hviezda okolo jedného bodu (takzvaného hmotného stredu). No a prejavy pohybu hviezdy okolo tohto bodu sa dajú síce ťažko, ale predsa len pozorovať. Prvý raz sa to podarilo v roku 1994 pre hviezdu 51 Pegasi. Hviezda sa pohybovala presne tak, ako sa má pohybovať hviezda s planétou približne s hmotnosťou Jupitera a veľmi blízkou obežnou dráhou. Takto objavili švajčiarski astronómovia Michel Mayor a Didier Queloz prvú planétu mimo našej sústavy. A dostali za to druhú polovicu tohtoročnej Nobelovej ceny za fyziku.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite