Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Biológia neopisuje celý život

.anton Vydra .veda

Ako môžeme odlíšiť živé od neživého? Prečo potrebujeme na svojom tele množstvo mikroorganizmov? A čo znamená, že bunky dokážu navzájom úspešne komunikovať? Aj o takých témach premýšľa biológ Anton Markoš.

Biológia neopisuje celý život JAN ZATORSKÝ/LIDOVÉ NOVINY/PROFIMEDIA

ako si sa stal biológom?

Chcel som ním byť už v siedmej triede. V roku 1967 som sa prihlásil na Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského, kde otvárali iba učiteľskú kombináciu biológia a chémia. Povedali nám, že čistú biológiu bude možné študovať až od tretieho ročníka.

v treťom si presedlal na vedecký odbor?

Chcel som, ale oznámili nám, že jediná biologická špecializácia bude systematická zoológia a entomológia. A to ma teda vôbec nezaujímalo. Vtedy mi docent Paulov poradil, aby som odišiel do Prahy. A tam som už ostal, doštudoval a nastúpil na asistentské miesto.

prečo si sa nevrátil na Slovensko?

Nenašiel som miesto. Až nedávno ma na to lákal Laco Kováč, vraj vláda ponúka veľké peniaze navrátilcom.

a?

No čo, zasmial som sa. Podpora je, dúfam, cielená na mladších a nádejných. No rád by som dodal, že ja som nikdy neodišiel. Praha je moje hlavné mesto od narodenia. Nemôžem za to, že nás niekto rozdelil.

čím sa vlastne v biológii zaoberáš?

Štvrťstoročie ma zaujímali premeny energií, metabolické dráhy. Neskôr som sa začal viac venovať evolúcii. Istý čas som pracoval aj vCentre teoretických štúdií a tam ma „nakazili“ filozofi a iní ľudia z humanitných oblastí poznania. Nestačil som sa diviť, dovtedy som bol typický robotník pedagogického procesu: učil som kopu praktík, a pritom aj nejakú vedu tretej kategórie.

prírodný vedec, čo sa stýka s filozofmi?

Bola to vec náhody. Keď ma vzali v roku 1977 za asistenta, posadili ma do suterénu – dali mi na starosť takzvaný rádioizotopový servis. O dve poschodia vyššie bola katedra mikrobiológie, kde pracoval Zdeněk Neubauer, o ktorom vtedy ešte nikto nezmýšľal ako o filozofovi. Mal meno výnimočného molekulárneho biológa, ktorý sa práve vrátil z Talianska.

ako Neubauera vnímali na fakulte?

Jeho švagor bol Václav Benda, disident, ktorý založil v roku 1978 Výbor pre nespravodlivo stíhaných. V roku 1980 ho zavreli a s ním aj Havla, Uhla a mnoho ďalších. No aNeubauer bol s nimi v úzkom styku. Takže človeku, ktorý si na jednej strane spravil vonku veľké meno, zastavili pre jeho styky s disentom kariéru a trčal na mieste technického asistenta. Keď Bendu zavreli, Neubauer vyhlásil, že on sa veru vyhodiť nenechá. A odišiel sám.

to si sa už s ním pár rokov poznal.

Áno, v tom mojom suteréne sme si robili také malé neformálne semináre. Zvonku mu totiž prichádzali knihy, ktoré tu nik nepoznal, napríklad Náhoda a nutnosť Jacquesa Monoda. Nebolo v tom nijaké disidentstvo, len sme sa stretávali a rozprávali o tom, ako prebiehala evolúcia, ako vznikal život a podobne.

tvoja veľká téma: život.

Isteže, vezmi si človiečika, ktorý sa vyvinie za deväť mesiacov, to je predsa zázrak. A tiež aj to, že každý rakovinový nádor je v podstate jedinečný, takže liečba sa vždy točí okolo nádorov, ktoré sa aspoň trochu podobajú. Okolo takýchto vecí oscilujú aj otázky o živote.

a máme na ne odpovede?

Nejaké máme, ale tie sa dnes čoraz viac získavajú pomocou strašne drahých zariadení. Biológia zažíva prerod, akým si prešli v minulej generácii fyzici, keď sa začali stavať prvé obrovské urýchľovače. To boli hotové továrne na výsledky. Pracuje tam tisíc alebo dvetisíc ľudí, a pritom fyzikov je po celom svete milión. Niečo podobné teraz čaká biológiu. Vytvoria sa továrne, no nebude to ani Praha, ani Bratislava. Ak nechceme iba paberkovať, musíme si nájsť témy, ktoré budú „in“.

veľké vedecké centrá vznikajú inde: magnetická rezonancia sa u nás používa pre pacientov, nie na vedu.

A vidíš, aj magnetickú rezonanciu pre pacientov pripravili najprv na vedeckých experimentoch. No aj keby sme našli mecenáša, ktorý by to Prírodovedeckej fakulte zakúpil, kto nájde toho človeka, čo to bude vedieť aj obsluhovať a opraviť? A kto mu dá za to plat? A navyše, nebol by to jeden človek, ale hotový tím, pre ktorý musíš mať aj celú budovu. A kto potom určí tému skúmania, ktorá bude mať zmysel? Zlomenú nohu opraví aj negramotný ránhojič, ale na rakovinu alebo trebárs schizofréniu potrebuješ spoluprácu celého sveta špičkových odborníkov. Skrátka, aby to fungovalo v zdravotníctve, musíš mať najprv vedecké ústavy, ktoré sú desaťkrát drahšie než klinika, kde nikoho nevyliečia, ba ani úspech nie je vopred zaručený.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.anton Vydra .veda
.diskusia
.neprehliadnite