Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Čo bolo pred Viagrou

.vladimír Marko .veda

Pred dvadsiatimi rokmi sa začala predávať Viagra. Aké odvary, tinktúry, elexíry, bandáže, jedlá, alchymisticko-šarlatánske prístupy a pseudomedicínske riešenia jej predchádzali?

Čo bolo pred Viagrou William Vazquez/AP/SITA

ako vznikla Viagra, aké šťastné okolnosti nahrali jej príchodu a čo všetko znamenal jej príchod pre mužov, pre farmaceutický priemysel, pre drogových dílerov aj pre ohrozené živočíchy, to si môžete prečítať v článku Dvadsať rokov s Viagrou.

Vráťme sa však na úplný začiatok, do čias, keď ľudia nechyrovali nielen o Viagre, ale ani o pojme impotencia či novšie erektilná dysfunkcia. Začnime od orgánu, ktorého problém Viagra rieši. 

Už od úsvitu západnej civilizácie bol penis viac ako len súčasť mužského tela. Bol zároveň zhmotnením predstavy o úlohe muža, meradlom jeho sexuality a jeho mužnosti. A tým aj meradlom jeho miesta na svete. To, že muž má penis, je biologický fakt. To, ako o ňom rozmýšľa, ako ho pociťuje, akú úlohu hrá v jeho živote, už s biológiou veľa spoločného nemá. Kým samotný orgán je stále rovnaký, chápanie jeho podstaty, ako aj názory na jeho úlohy v živote sú v rôznych kultúrach či historických érach úplne rozdielne.

Asi žiadna iná charakteristika nevystihuje v skratke úlohu penisu v živote muža, ako počet rôznych pomenovaní, ktoré tento orgán má v rôznych jazykoch. Výrazov spisovných, slangových, žargónových, vulgárnych, ale aj citovo zainteresovaných; abstraktných, ale aj personifikovaných. V latinčine ich kedysi dávno napočítali okolo stovky, približne rovnaký počet mien má penis v slovenčine a v češtine. V angličtine, jazyku to Shakespearovom, ich súčasní jazykovedci napočítali dokonca 160. 

 Sto šesťdesiat pomenovaní pre jeden-jediný telesný orgán. 

symbol

Táto vcelku neveľká časť mužského tela bola od prvopočiatkov západnej civilizácie výrazným symbolom. Symbolom kreativity a stvorenia. Začalo sa to už u starosumerského boha Enkiho, ktorý svojím pohlavným orgánom vyoral prvé zavlažovacie kanály. V učení starovekého Egypta pribudol k symbolu kreativity aj symbol víťazstva, keďže v ňom existovalo úzke spojenie medzi potenciou a víťazstvom na jednej strane a impotenciou a porážkou na strane druhej. A hoci bola víťazná sila mužského orgánu vyzdvihovaná, on sám zostal väčšinou ukrytý pod jednoduchou bedrovou zásterkou. To starí Gréci ho nielen uctievali, oni ho aj vystavili na obdiv. V ich mytológii, ale aj v celej gréckej spoločnosti, bol súčasťou hierarchického systému spájaného so silou, mocou, mužskou nadvládou a idealizáciou nahého mužského tela. S nahým orgánom sa obyvatelia Atén stretávali prakticky každodenne. Bol súčasťou vyobrazení na vázach, krčahoch a iných predmetoch každodennej potreby. Na oslavu boha Dionýza organizovali starí Gréci každoročné procesie, kde vybraní muži niesli drevené napodobeniny penisu. Najväčší z nich, celý pozlátený, bol vraj dlhý až 55 metrov. 

Tak ako v starovekom Grécku, aj v Ríme bolo zobrazenie penisu súčasťou každodenného života. Nachádzalo sa na kamenných dlažbách, vo verejných kúpeľoch, na múroch domov. Malo prinášať šťastie alebo odháňať nešťastie. Amulety s malou napodobeninou penisu nosili rímski chlapci ako znak svojej mužnosti. 

„Už od úsvitu západnej civilizácie bol penis viac ako len súčasť mužského tela.“

Samotné slovo „penis“ pochádza z latinčiny. Tu bolo jedným z jeho slangových pomenovaní, odvodeným od výrazu pre chvost. Je zaujímavé, že v latinčine to nebolo pomenovanie najpoužívanejšie. Tým boli výrazy „mentula“ a – vulgárnejší – „verpa“, o ktorých pôvode sa dodnes vedú diskusie. Nech však už bolo jeho pomenovanie akékoľvek, penis – a hlavne veľký penis – bol starými Rimanmi uctievaný a rešpektovaný a dodnes sa považuje za ich dôležitý symbol sily a moci. 

duch je čistý, telo skazené

Úplne, ale úplne iné postavenie nadobudol penis v kresťanskom náboženstve. Na rozdiel od antiky, kde bol symbolom potencie, mužskosti, sily a moci, kresťanstvo mu určilo miesto takmer na opačnom póle. Syn boží sa narodil z panny a vstúpil na nebesia. Jeho „nepohlavné“ zrodenie a život boli protikladmi hriešnej existencie človeka. Duch je čistý, telo je však skazené. A žiadny iný orgán nie je taký skazený ako penis. Navyše príčinou, ale aj dôsledkom Adamovho prvotného hriechu bola žiadostivosť. Symptómom tejto žiadostivosti je erekcia, ktorú muž nedokáže ovládnuť. Muži sa tak stali otrokmi svojho pohlavného orgánu, proti ktorému boli bezmocní. Penis sa zmenil zo symbolu moci a sily na symbol bezmocnosti a slabosti. A na dlhé storočia zmizol z verejného života. Nahota bola hriešna nielen v každodenných situáciách, ale aj v umeleckom zobrazovaní. Tento prístup pretrvával dlhé stáročia. Dokonca sa o tom mohol presvedčiť aj veľký Michelangelo, keď v roku 1504 zahádzala florentská spodina jeho úžasného Dávida kameňmi. A keď o tridsať rokov neskôr dokončil na čelnej stene Sixtínskej kaplnky fresku Posledného súdu, prikázal pápež Pavel IV. zatrieť na nej všetky pohlavné orgány.

Renesancia však napriek všetkým prekážkam predsa len priniesla zmenu v pohľade na nahotu. A tým umožnila v umeleckom stvárnení „znovuobjaviť“ mužský pohlavný orgán. 

odvary, tinktúry a elixíry

Impotencia bola mužským problémom dávno predtým, ako v 17. storočí dostala svoje pomenovanie. Strata mužskosti, nedostatok guráže či túžby, oslabené bedrá, či jednoducho blamáž v spálni trápia nás mužov asi odvtedy, odkedy sme zliezli zo stromov. Záznamy o liečbe impotencie sú preto rovnako staré, ako staré je ľudstvo samo. Zoznam toho všetkého, čo sme my muži boli ochotní zjesť, vypiť či podstúpiť, len aby sme mohli kopulovať, je čítaním dosť nevšedným. Podáva však jednoznačný dôkaz o tom, akým veľkým problémom mužská impotencia bola a je. 

Začnime napríklad receptom zo staroegyptského papyrusu spred 3 700 rokov: „Tretinu listov prýštca ohnivého (tzv. Kristova koruna) a tretinu listov agátu podrv v tretine medu a použi ako bandáž na penis.“ Asýrsky recept spred tritisíc rokov odporúčal jesť sušené jašterice a španielske mušky. Sušené jašterice ako recept zanikli s Asýrskou ríšou, kým španielske mušky prežili dodnes. Dôvodom je, že požitie tých druhých spôsobuje často začervenanie mužských genitálií. Pri troche optimizmu sa to môže ľahko zameniť za očakávaný účinok.

Väčšina starovekých (a tiež nie až tak starovekých) receptov odporúčala jesť časti zvierat známych svojou sexuálnou potenciou. Alebo tiež takých, ktoré sa svojím tvarom podobali na to, čo bolo treba liečiť. Do tej prvej skupiny patrili semenníky capa varené v mlieku s maslom, rovnako ako genitálie kohútov či koní. No a pre skutočných odvážlivcov to boli semenníky z hrocha. Do druhej skupiny receptov, teda do tej, kde sa odporúčala konzumácia zvierat a ich častí, ktoré sú podobné mužským genitáliám, patrili už spomenuté jašterice. Plínius starší radil „naložiť ich nos a predné labky do bieleho vína, pridať Starček Jakubov (rastlinu známu svojím afrodiziakálnym účinkom) a rukolu „a užiť z toho malé množstvo“. Do tejto skupiny patrí aj známy roh z nosorožca. Je to v podstate len rohovinový výrastok, ktorý neobsahuje ani minimálne množstvo látok s potenciálnymi afrodiziakálnymi účinkami.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite