múzeá zvyknú byť veľká nuda. Teda, ak nie sú spravené interaktívne, skusmo, zábavne. Teda tak, ako nevyzerá väčšina múzeí v Rusku.
Jedno v Moskve je výnimkou, aspoň pre mňa, dlhoročného nadšenca vesmíru a kozmonautiky. Drží ma to od čias, keď som si v miestnej knižnici v Petržalke požičal starú, ideológiou zapáchajúcu knihu o kozmonautike z osemdesiatych rokov. Iné tam vtedy nemali a aj tak si ich už kvôli referátom nik nepožičiaval. Bola to láska na prvý obrázok. Fantázia na plné obrátky. S hrdinskými sovietskymi kozmonautmi som lietal po obežnej dráhe a žil v ich orbitálnych staniciach.
Bol to krásny vysnívaný svet, videl som tam svoju budúcnosť – stať sa kozmonautom. Až neskôr, oveľa neskôr som zistil, ako draho bolo to sovietske hrdinstvo vykúpené. Je to vidno aj tu v Moskve, hneď ako vystúpite cez vražedné dvere metra (všetky tu vážia hádam dve tony a neustále vám od nich hrozí omračujúci úder) na zastávke metra VDNKH. Nepýtajte sa, je to nejaký park vedy a techniky s víťazným oblúkom podobným Brandenburskej bráne v Berlíne, tu však bránu korunujú triumfujúci sovietsky muž a žena. Mokrý sen revolucionárov, ktorý sa nikdy nenaplnil.
Od otca ruskej kozmonautiky, rojka Konstantina Ciolkovského, stúpa monumentálny stĺp s malou raketou na vrchu. „Dobre by sa po ňom sánkovalo,” uťahujem si. Nemiestne. Po bokoch pamätníka sú vytesané do kameňa heroické výjavy – Gagarin v skafandri vedie zástup vedcov po schodoch k nebesiam, niekde ďaleko vzadu sa pri nejakej riadiacej konzole krčí jediná žena. Nad ňou šteká kamenná Lajka, tá nemá tvár kozmického veku (žiaľ, od prehriatia zahynula hneď po štarte družice Sputnik 2). Je to impresívny pohľad.
Okolo pamätníka je aleja búst, na jej konci zbožštený ruský raketový génius Sergej Koroľov. Ten, ktorého Stalin poslal do gulagu, aby neskôr ten svoj otrocký štát a režim mohol zachrániť pred Nemcami a v typickej ruskej dejinnej vývrtke zomrel ako hrdina svojich vlastných väzniteľov. A busty tých prvých, ktorých si bude ľudstvo pamätať ako priekopníkov letov nad zemskou atmosférou. Na nich už Stalinove krvavé ruky nedosiahli, oni boli stelesnením sovietskej mladosti a úspechu.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.