čo je behaviorálna neurobiológia?
Behaviorálna neurobiológia alebo neurobiológia správania sleduje procesy v nervovej sústave, najmä v mozgu, ktoré sú spojené so správaním. Mozgovú oblasť, neuróny alebo len určité gény, aktivujeme alebo inhibujeme, a potom sledujeme, ako sa zmení správanie. Alebo meriame aktivitu neurónov, napríklad pomocou elektród alebo magnetickou rezonanciou, a opäť pritom sledujeme aj správanie.
toto by znelo dosť hrozivo, keby ste nerobili na Ústave biochémie a genetiky živočíchov.
Áno. (Smiech.) Takže to skúmame na zvieratách. Ale v konečnom dôsledku to všetko vedie k človeku a k otázke, ako by sa dali rôzne formy poškodenia mozgu reparovať. My sledujeme správanie, ktoré sa volá naučená vokálna komunikácia, čo je u človeka reč. U ľudí sa aktivácia mozgu počas reči dá sledovať napríklad pomocou magnetickej rezonancie, ale mnohé problémy je možné študovať iba na zvieracích modeloch a aj tam treba zachovávať etické princípy modernej vedy. Lenže medzi zvieratami je vokálne učenie veľmi vzácne. Túto schopnosť majú len veľryby, delfíny, netopiere a tri skupiny vtákov: papagáje, kolibríky a spevavce. My využívame spevavce, pretože sú najdostupnejšie.
takže skúmate sláviky?
Nie sláviky. Spevavcov je veľa druhov. V behaviorálnej neurobiológii sa najviac sa využívajú zebričky červenozobé pochádzajúce z Austrálie. Ich samček sa totiž naučí len jednu pieseň a neskôr v dospelosti ju už nemení.
ako sa ju naučí?
Tým, že počuje spievať iného dospelého samčeka. Medzi spevom spevavcov a ľudskou rečou je veľa paralel. Napríklad v určitom čase, v takzvanej kritickej perióde, musia počuť spievať alebo hovoriť iného dospelého jedinca, aby sa naučili imitovať tieto zvuky. Spevavce používajú v komunikácii, podobne ako iné zvieratá, aj vrodené zvuky – volania. Ale pieseň je naučená. A naučiť sa ju môžu, podobne ako človek, len ak majú neporušený sluch.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.