najlepší spôsob, ako vyrozprávať príbehy ľudí s ťažkým ochorením mozgu, je pretaviť rozprávanie do knižnej a filmovej podoby. Umenie nám dáva slobodu ponárať sa do hlbín mentálneho sveta pacientov bez bariér a pravidiel. Škót John Davidson využil obe možnosti, aby odhalil skryté tajomstvá Tourettovho syndómu. Ochorenie, ktoré popísal francúzsky lekár Gilles de la Tourette v roku 1885, zostalo dlhé desaťročia v tieni medicínskeho záujmu. Aj samotný John sa chvíľu túlal v zdravotníckom systéme, aby celkom náhodne narazil na lekára, ktorý stanovil správnu diagnózu.

John Davison trpí tou najhoršou kombináciou, ktorú príroda poskytuje. Okrem samotného syndrómu sa u neho prejavujú príznaky obsedantno-kompulzívnej poruchy (OCD) a porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD). Obe poruchy zvyknú sprevádzať Touretta, avšak častejšie každá zvlášť. Súvisí to s poškodenou komunikáciou medzi kôrovými oblasťami a podkôrovými jadrami. Pravdepodobnými vinníkmi sú inhibičné neuróny, ich nízky počet nedokáže tlmiť priveľkú aktivitu dopamínových neurónov. A tak vzruchy lietajú z mozgovej kôry do podkôrových oblastí a späť bez dostatočnej kontroly.  

Tourettov syndróm sprevádzajú samovoľné motorické a neskôr aj vokálne tiky.  Ochorenie často začína zrýchleným žmurkaním,  krčením pliec či mykaním nosa. Môže sa vyskytovať koprolália – mimovoľné vyslovovanie vulgárnych alebo spoločensky neprijateľných slov či viet – a echolália – mimovoľné opakovanie slov, viet alebo zvukov, ktoré pacient práve počul. Práve vokálne tiky môžu často spôsobovať pobúrenie ľudí, pre ktorých je dané správanie neakceptovateľné. ADHD a OCD následne obohacujú ochorenie o ďalšie klinické prejavy.

nový poriadok

Film Prisahám, že za to nemôžem začína symbolicky piesňou Blue Monday od britskej skupiny New Order. Je to jeden z prvých hitov, ktorý vznikol po smrti Iana Curtisa, hudobne úplne odlišný od post-punkového zvuku Joy Division, kde členovia novej kapely pôvodne pôsobili. Ian Curtis trpel ťažkými epileptickými záchvatmi, ktoré sa objavovali aj počas koncertov. Epilepsia sa stala jeho múzou a utrpením, objavovala sa v jeho textoch a sprevádzala ho na koncertoch. Jeho život s vážnym ochorením skončil predčasne, zatiaľ čo John Davidson sa rozhodol so svojím osudom zatočiť.

Blue Monday zároveň reprezentuje dobu, v ktorej hlavný hrdina vyrástol. Jeho ochorenie prišlo náhle a neočakávane v jeho 10 rokoch života, najskôr sa objavili zvláštne pohyby očí grimasy neskôr pribudli vokálne tiky. Zmeny správania spôsobili vážne problémy v rodine, škole a v kruhu priateľov. Nikto nerozumel jeho premene. Vulgárne slová vypovedané v tom najhoršom možnom okamihu ho katapultovali na perifériu spoločnosti. Film neobsahuje jednu vtipnú pasáž z knihy, kde mladého Johna navštívia traja mladíci a jeden z nich je odetý do kroja Ku-klux-klanu. John má v tom čase iné problémy, ako sa venovať zblúdeným dušiam. Práve rieši krvavý útok ich domáceho psa na obľúbeného králika. 

S krvavými rukami víta prekvapených návštevníkov. Maskovaný junák s krížom v ruke a svätenou vodou sa pokúsia o amatérsky exorcizmus. Stačí jediný vokálny tik v podobe výkriku „Som vrahom králikov“ a skupina sa náhle rozpŕchne. John láka pozornosť, jeho samovoľné tiky a vulgárne pokriky budia verejné pohoršenie. Jeho osud mení stretnutie s matkou spolužiaka, ktorá ho príjme a dá jeho životu zmysel a smerovanie. 

stretnutie s Oliverom Sachsom

John Davidson sa stal známym ďaleko skôr, ako napísal knihu a vznikol o ňom životopisný film. Ešte ako dieťa sa stal hlavným hrdinom BBC dokumentu o Tourettovom syndróme. Film prispel ku spoločenskému prijatiu pacientov, ale zároveň bol jedným z dôvodov, prečo jeho otec opustil rodinu. Strata otca, ktorý sníval, že jedného dňa bude z jeho syna slávny futbalový brankár, je leitmotívom jeho životnej odysey.