všetky tri zatmenia, o ktorých bude reč, úzko súviseli s úspechmi vedy. Od pozorovania základných pravidiel a opakujúcich sa vzorov cez základné matematické formulácie a z nich plynúce predpovede až po prekopanie našich predstáv o čase a priestore. 

Aj iné zatmenia však mali pre vedu značný význam, najmä z hľadiska výskumu Slnka. Pri úplnom zatmení Slnka vidíme všetky tie veci, ktoré sa nachádzajú okolo neho a bežne ich nevidno. Napríklad korónu pretkanú neviditeľnými magnetickými poliami, protuberancie a iné javy, ktoré nás veľa učia o správaní Slnka. 

Niekoľko desaťročí trval zlatý vek fotenia zatmení – najprv sme sa museli naučiť fotiť ich naozaj kvalitne pre potreby vedy, potom ešte lepšie pomocou koronografov a neskôr sond a teleskopov. Aj keď tento niekoľko desaťročí trvajúci zlatý vek už zrejme pominul, stále je počas zatmení čo skúmať. Nás však v tomto článku nebudú zaujímať súčasné zatmenia, ale skôr tie historické.

thálesovo šťastie

Doteraz nevieme, či mal Tháles iba šťastie. V roku 585 sa mu podarilo niečo, čo by sa mu ešte nemalo môcť podariť – úspešne predpovedal zatmenie Slnka. Toto zatmenie nemohlo nastať v lepšej chvíli, bola totiž práve bitka Lýdov a Médov a zatmenie bolo zjavne dostatočným dôvodom na ukončenie vojenského konfliktu (tento nápad sa, žiaľ, neuchytil). 

„Edmond Halley úspešne predpovedal zatmenie v roku 1715 aj s jeho dráhou ponad Veľkú Britániu. Sekol sa asi o 30 kilometrov, čo je obrovský úspech.“

Už v čase Thálesa bolo bežné, že sa ľudia zaujímali o pohyb telies po oblohe. Keď nič iné, pohyb bol jasný a prevažne predvídateľný, dokonca až tak, že pomáhal ľuďom s navigáciou – v čase aj priestore. Aj preto mnohé z najstarších artefaktov, ktoré sme objavili, súvisia s nočnou oblohou.