keď sa v roku 2025 rozhodla austrálska vláda obmedziť deťom do 16 rokov prístup k sociálnym sieťam, mnohí odborníci zostali zaskočení. Máme naozaj dostatok vedeckých poznatkov na to, aby sme podporovali také radikálne rozhodnutia? Invázia sociálnych sietí ovplyvňuje ľudský mozog na mnohých úrovniach. To znie presvedčivo, ale dôkazy majú fragmentovanú podobu a nájsť priame usvedčujúce podklady môže byť niekedy zložité. A to aj napriek tomu, že sociálne siete môžu viditeľne meniť vzorce správania.

Mozog po narodení formuje neustála interakcia génov a prostredia. Je to tichá komunikácia, ktorá zabezpečuje vývoj a neustále dolaďovanie. Detský mozog prechádza rozmanitými fázami vývoja. V prvých rokoch potrebuje pestrú paletu vnemov a podnetov. Množí sa počet synaptických spojení, vytvárajú sa komunikačné siete, mozog buduje svoju vnútornú štruktúru. Na začiatku dospievania (10. rok života) má mozog k dispozícii všetko, čo potrebuje pre ďalší rozvoj. Nervové spojenia, ktoré sa posilňujú intenzívnou stimuláciou, sa stávajú pevnejšie, nepoužívané synapsie postupne zanikajú. Mozog postupne zveľaďuje svoju internú infraštruktúru.

Nie všetky okruhy dozrievajú v rovnakom čase. Systém emócií a motivácie sa formuje počas raného dospievania, a to vďaka prebúdzajúcemu sa hormonálnemu systému. Zabezpečuje spracovanie emócií, vyhľadávanie odmien rôzneho charakteru, vnímanie hrozieb a identifikáciu príležitostí. Systém kognitívnej kontroly dozrieva s výrazným oneskorením. A tak je istý čas emocionálne spracovanie bez dôkladného dohľadu kognitívnych schopností. Je to obdobie, keď je mozog extrémne vnímavý na prichádzajúce odmeny.