reč bielkovín

Čas mení naše telo z vitálneho stroja na automobil s poloprázdnou nádržou. Niektoré orgány sú schopné počas života zabezpečovať pravidelnú obmenu svojich buniek. Iné postupne vyčerpávajú svoje zásoby a využívajú kompenzačné mechanizmy, ktoré im dovoľujú riešiť pokles aktívnych hráčov. Starnutie nemá predpísané pravidlá, niektoré aspekty sú definované naším genofondom, ale mnohé ďalšie majú istú mieru flexibility. Bunkové starnutie je vnímavé na náš životný štýl, ale aj na mnohé faktory prostredia, v ktorom žijeme. 

Najnovšia štúdia publikovaná v odbornom časopise Nature Medicine odhaľuje mechanizmy starnutia zapísané v azbuke bielkovín. Moderné technológie nám na základe množstva jednotlivých bielkovín v krvi umožňujú odhadnúť správanie buniek rôznych orgánov. Bielkoviny reprezentujú šifrovanú správu, ktorá pláva v krvnom riečisku ako fľaša s odkazom stroskotanca. Zatiaľ je to len prvá lekcia, postupne zisťujeme, kde vieme starnutiu podkúriť alebo kde ho dokážeme schladiť.

Odborníci identifikovali viac ako 7-tisíc bielkovín, ktoré pochádzajú zo 40 typov buniek nášho tela. Pre každého jednotlivca stanovili rozdiel medzi biologickým a chronologickým vekom pre každý typ buniek. Stav bielkovín v danom čase nám prináša cenné poznatky o rýchlosti starnutia jednotlivých orgánov. Je to napínavý príbeh, kde drobné zmeny molekúl môžu predpovedať našu budúcnosť s 15-ročným náskokom. Analýza krvných bielkovín môže postupne nahradiť predpoveď našej budúcnosti z kávového sedimentu alebo našich dlaní.

škandalózne odhalenia

Nová štúdia realizovaná na vzorkách pochádzajúcich od 60-tisíc jedincov prináša škandalózne odhalenia – až na štvrtine testovaných jedincov ukázala, že aspoň jedna bunková populácia sa ženie veľkou rýchlosťou v súťaži nadprirodzeného starnutia. Rýchlosť prekonáva ich chronologický vek. O mnoho alarmujúce je zistenie, že 1 – 3 % testovaných jedincov vykazuje známky zrýchleného starnutia u viac ako desiatich rôznych bunkových typov. Doslova prikladajú do kotla mašinérie starnutia.

V krvi boli analyzované skupiny bielkovín, ktoré súvisia s aktivitou vybraných typov buniek, ich množstvo sa v čase menilo, niektoré vekom stúpali, iné klesali. Ich funkčné zameranie následne poskytlo informáciu o tom, či je daná bielkovina produktom starnutia alebo, naopak, reprezentuje dobrú kondíciu buniek. Zložitá spleť bielkovín sa tak rozložila do jednotlivých kategórií podľa pôvodu a v rámci každej skupiny podľa funkčných vlastností.