neznesiteľná pomalosť bytia

Tuberkulóza je ochorením, ktoré sprevádza ľudstvo už celé tisícročia. Vždy patrila všetkým bez výnimky, bohatým aj chudobným, slávnym aj zabudnutým, umelcom aj politikom. Rovnako trápila egyptských faraónov, ako aj slávnych majstrov avantgardného umenia. Paradoxne, v 19. storočí určovala štandard krásy, bledá pokožka a červené pery boli výsledkom pomalej, ale systematickej devastácie organizmu. Mužov ale nápadne priťahovala blednúca krása trpiacich žien. 

Tuberkulóze často asistovala jej rovnako nebezpečná veľmi blízka príbuzná – lepra. Vzbudzovala ešte väčší rešpekt, keďže príznaky ochorenia boli viditeľné a ľudia sa postihnutých štítili, izolovali ich na vzdialených miestach, kde zomierali v zabudnutí. Príčina oboch ochorení dlho unikala pozornosti lekárov. Až v roku 1874 sa podarilo nórskemu lekárovi Gerhardovi Armauerovi Hansenovi izolovať Mycobacterium leprae a o  deväť rokov neskôr identifikoval fenomenálny Robert Koch pôvodcu tuberkulózy, Mycobacterium tuberculosis. 

Od toho okamihu sú mykobaktérie stredobodom záujmu bakteriológov, ktorí skúmajú ich schopnosť unikať dômyselným mechanizmom imunitného systému. V porovnaní s inými baktériami sú to lenivé stvorenia. Mycobacterium tuberculosis sa prvýkrát rozdelí až po 20 hodinách, zatiaľ čo črevné baktérie E. coli to zvládnu za 20 minút. Mycobacterium leprae je natoľko spomalená, že ju nedokážeme prinútiť množiť sa v umelých podmienkach laboratória. Mykobaktérie sa naozaj nikam neponáhľajú. Práve neznesiteľná pomalosť bytia im dáva veľkú konkurenčnú výhodu v súboji s imunitným systémom aj modernou terapiou. Znie to zvláštne, ale väčšina patogénov využíva moment prekvapenia, keď imunitný systém ešte nie je v plnom nasadení.

Mykobaktérie sa nepotrebujú ponáhľať, pred okolitým svetom ich chráni hrubá, takmer vosková membrána. Prežívajú v nehostinných podmienkach dýchacieho systému. Dokážu sa vysporiadať s hladovkou, zníženým príjmom kyslíka a agresívnymi bunkami imunitného systému. Príroda ich vyzbrojila genetickou výbavou, ktorú im môžu závidieť všetci fanúšikovia extrémnych športov. Ich metabolizmus vie meniť svoje nastavenie v závislosti  od podmienok, v ktorých sa baktérie ocitli. Prerušované hladovanie je ich receptom na prežitie.