ani Vostok, ani Voschod, toto bolo niečo nové. Navyše CIA zistila, že po havárii Komarova na Sojuze 1 sa pripravuje ďalší štart Sojuzu, lode, ktorá bola schopná obletieť Mesiac, aj keď nemala možnosť na ňom pristáť. Ak by sa to Rusom podarilo, bola by to pre program Apollo katastrofa, verejná mienka by usúdila, že Rusi vyhrali bez ohľadu na to, že by na Mesiaci nepristáli, ale doleteli by tam prví!

Pritom lunárny let Apolla bol ešte v nedohľadne. CM103, určený pre prvý let so Saturnom V, bol síce vďaka zmenám po požiari Apolla 1 v excelentnom stave a pripravený na let, o LM-3, ktorý mal ako prvý letieť s posádkou, sa to povedať nedalo. Vyše 100 závažných problémov museli vyriešiť ľudia z Grumman Aircraft Corp., kým bolo možné vyhlásiť LM-3 za letuschopný. Astronauti Jim McDivitt a Rusty Schweickart pracovali už od leta 1966 s ľuďmi od Grummana na vychytaní problémov, ale obom bolo jasné, že tento „Pavúk" poletí najskôr na jar 1969.

cesta k Mesiacu

Low sa začal myšlienkou na oblet Mesiaca zaoberať už na jar 1968, keď sa pripravovalo Apollo 7 a keď bolo zrejmé, že LM-3 nebude pripravený na svoj let v roku 1968. A tak Low svoj nápad rozvíjal. Ak by Apollo 7 bolo úspešné, let okolo Mesiaca by predstavoval obrovský krok vpred. Aj bez lunárneho modulu by sa dalo otestovať mnoho techník a postupov potrebných pre bezpečný let – navigácia na dlhej translunárnej dráhe, precízne zážihy motorov pre navedenie na dráhu k Mesiacu, na obežnú dráhu Mesiaca a na cestu späť, komunikácia na takú dlhú vzdialenosť a ohnivý návrat druhou kozmickou rýchlosťou.

Low vedel, že s týmto plánom nemôže ísť rovno za šéfom NASA Jamesom Webbom alebo jeho zástupcom Georgeom Muellerom. Zamietli by ho ako nezodpovedný hazard s celým programom, ba celou agentúrou. Potreboval najprv získať podporu a argumenty nižších manažérov a inžinierov. A túto podporu našiel. Prvým bol mladý inžinier vo funkcii zástupcu administrátora Thomas Paine. Keď sa od generála Sama Phillipsa, šéfa programu Apollo, dozvedel o Lowovom návrhu, bol hneď za. 

Presvedčiť Webba ale nebolo ľahké. Webb bol práve na konferencii o mierovom využití vesmíru vo Viedni, keď mu na americké veľvyslanectvo zavolal Paine a odovzdal mu Phillipsa, aby ho oboznámil s Lowovým návrhom. „Zbláznili ste sa?“ zareval Webb cez Atlantik. Vedel, že neúspech tejto misie by zabil celý program, a mal vážne pochybnosti, či je tento nápad vôbec realizovateľný. Je to pochopiteľné, Webb nebol inžinier, bol politik a svoju prácu si robil mimoriadne dobre. Bola to hlavne jeho zásluha, že Kongres aj napriek smrti Kennedyho a vojne vo Vietname udržal mieru financovania NASA v takej výške, že sa Kennedyho sen mohol uskutočniť. Sám sa ho nedočkal vo svojej funkcii, vedel, že spolu s L. B. Johnsonom skončí aj on ako administrátor NASA. Po dlhšom presviedčaní nakoniec súhlasil, že sa na tejto myšlienke bude ďalej pracovať.

V Houstone na Lowovom nápade intenzívne pracovali, pretože jedným zo spojencov, ktorých Low získal na svoju stranu, bol Christopher C. Kraft, riaditeľ letovej prevádzky. Kraft dal Lowovi a ostatným jasnú odpoveď – ak sa podarí dokončiť počítačový program pre navigáciu Apolla z kontroly letu v MSC a ak samotná loď obstojí dobre v letovej skúške Apolla 7, neexistujú vážnejšie technické prekážky, ktoré by bránili letu k Mesiacu.