Včely – slobodné matky v komunistickej spoločnosti

včely majú tú smolu, že ich najslávnejšia reprezentantka – včielka Maja – je zároveň najčudnejšia včela na svete. Žije v obrovskej desaťtisícovej rodine, ktorú tvoria samé ženy a zimu prečkávajú popíjaním medových zásob. Na svete žije vyše 20-tisíc druhov včiel a 90 % z nich nič z toho nerobí. Čo nám výrazne sťažuje pochopiť, ako na svet včely prišli a prečo vyzerajú tak, ako vyzerajú.

Život typickej včely pripomína slobodnú matku. Obyčajne sa spári so samcom len krátko po tom, čo sa vynorí po zimnom spánku. To je zároveň všetok vklad do budúcej generácie zo strany samca. Samička si následne vyhliadne dutinu, ktorú upraví vrstvičkou blata, do komôrky nanosí zmes peľu a nektáru a nakladie vajíčko. Bunku zamuruje a postup opakuje, až kým nezomrie. Vo vnútri komôrky sa z vajíčka vyliahne larvička, skonzumuje zásoby potravy, zakuklí sa a nasledujúcu jar opúšťa komôrku dospelá včela. Hotovo. 

Včely zabezpečujú potomstvu potravu na celé obdobie „detstva“. A toto správanie je aj kľúčom k porozumeniu, čo sú to včely a ako vznikli. Pozrime sa na kutavky. To je taká skupina blanokrídlovcov, ktorá na prvý pohľad vyzerá ako osy, ale nie sú to osy. Samičky nosia do hniezdnej dutiny húsenice, vošky, muchy – záleží od druhu. Korisť nezabíjajú, ale paralyzujú bodnutím žihadla, aby sa zbytočne nemrvila. Na zásoby vykladie vajíčko a komôrku uzavrie. Vyliahnutá larvička následne svoju zásobu potravy – stále živú – skonzumuje. Určite neuniklo vašej pozornosti, že kutavky musia mať strašne zlú karmu, ale všimnite si aj to, že starostlivosť o potomstvo je plne analogická situácia u včiel, rozdiel je len v plnke hniezdnej komôrky. Ono to totiž nie je náhoda.

Moderné poznatky zo systematiky ukázali, že včely spadajú do vnútra kutaviek. Teda nielenže včely a kutavky sú si blízko príbuzné, včely sú kutavky, sú jednou z podskupín kutaviek. A my teraz môžeme sformulovať hypotézu o vzniku včiel: kedysi dávno jednu kutavku osvietilo ako Budhu, pochopila, že spôsobuje utrpenie, a vykročila na cestu milosrdenstva. A tak na svet prišli prvé vegánky. Prevod z mäsitej stravy na rastlinnú nebol ťažký, peľ je rovnako bohatý na tuky a bielkoviny ako hmyz. Táto hypotéza inak elegantne vysvetľuje, kde sa u včiel vzalo žihadlo – kutavky ním paralyzujú korisť, a keďže včely kutavkami nikdy neprestali byť, tak ho majú po väčšine tiež, ale na sebaobranu. Trebárs aj voči ľuďom.

kvetinová revolúcia alebo „flower power“

Podľa datovanej fylogenézy (podopretej fosíliami) sa moment „osvietenia“ kutaviek udial približne pred 124 miliónmi rokov, teda v čase, keď to na Zemi vyzeralo ako v Jurskom parku. V tom istom čase sa diali dôležité zmeny v ríši rastlín. Kým v jure a počiatkom kriedy dominovali nahosemenné rastliny (ginko, ihličnany, cykasy), na konci kriedy už dominovali krytosemenné rastliny (teda kvitnúce, dnes tvoria základ hospodárstva, napríklad slivky, konope, tabak). Vyzerá to tak, že včely v diabolskej koalícii s krytosemennými rastlinami upriadli sprisahanie voči ihličnanom („Dosť bolo nahých semien!“) a takmer ich vysánkovali z tohto sveta. Najstaršie fosílne krytosemenné rastliny sú staré asi 135 miliónov rokov. Časovo to približne sedí.