keď ma pred niekoľkými rokmi oslovil jeden môj priateľ, či by som sa nezahryzol do témy nedostatku vitamínov a minerálnych látok u tehotných žien, bol som veľmi skeptický, či je to téma hodná vedeckého záujmu. Žil som v presvedčení, že nedostatok nutrientov predsa nemôže byť problémom konzumnej Európy. A ak predsa len áno, tak by to mal byť problém týkajúci sa výhradne ťažko dostupných komunít. Tehotné ženy v slobodnej Európe majú veľkolepú ponuku produktov, ktoré ich chránia pred akýmkoľvek deficitom.

A tak som sa v malom kruhu svojich kolegov pustil do hľadania vedeckej pravdy na mieste, kde som predpokladal, že je už dávno všetko popísané a vyriešené. Už prvé výsledky naznačili, že som bol vo svojich úvahách veľmi naivný. Hoci sme mali k dispozícii pomerne veľké množstvo literatúry, väčšina článkov pochádzala z rozvojových krajín. Mnohé štúdie boli realizované v krajinách s nedostatkom kvalitných potravín a s limitovanou zdravotnou starostlivosťou, takže výsledky sa nedali jednoducho previesť do európskej reality.

Celkový počet článkov popisujúcich aktuálnu situáciu v Európe bol nedostatočný nato, aby sme si dokázali utvoriť kvalifikovaný názor. Autori sa takmer výhradne sústredili na nedostatok vitamínu D a železa, čo je dlhodobo známy fenomén aj v našich zemepisných šírkach. Navyše mnohé štúdie boli zverejnené v menej rigoróznych odborných periodikách a kvalita ich spracovania nebola oslnivá. Začali sme šípiť, že sa pred nami otvára celkom neznáme vedecké teritórium. 

90 % žien s nedostatkom nutrientov

Nutrienty tvoria pomerne rôznorodú skupinu živín. Bielkoviny, cukry a tuky považujeme za makronutrienty, zatiaľ čo vitamíny a minerálne látky patria do skupiny mikronutrientov. Prvá skupina je dlhodobo nešťastne medializovaná. „Jedzte menej cukrov a tukov, uprednostňujte bielkoviny,“ hlásajú odborníci z jedného brehu výživového poradenstva. Ak chcete byť naozaj zdraví, zbavte sa cukrov a nahraďte ich tukmi, oponujú priaznivci ketodiét z druhého brehu. A pravda sa väčšinou hompáľa kdesi na pomedzí.