s veľkou mierou zveličenia sa lekárska komunita zamýšľa nad tým, akú úlohu pri vzniku Bolera zohrávali neurodegeneračné procesy, ktoré sa pravdepodobne odohrávali v mozgu Maurica Ravela. Hudobný skladateľ bol častým návštevníkom lekárov, ktorí si o jeho zvláštnej chorobe viedli pomerne presné záznamy. V detstve trpel nespavosťou a depresiou, v dospelosti sa objavilo závažné neurologické ochorenie. 

Pre definitívne stanovenie diagnózy nám chýba to najdôležitejšie, aspoň kúsok mozgového tkaniva, kde by histológia potvrdila lekárske hypotézy. Ochorenie, ktoré mu moderná neurologická komunita stanovila výhradne na základe klinických príznakov, je do dnešných dní veľkou výzvou pre samotnú diagnostiku. Naďalej nám chýbajú molekulové biomarkery, ktoré by nám dokázali jednoznačne pomôcť pri klasifikácii ochorenia. Aj preto sa v mnohých prípadoch definitívnu pravdu dozvedáme až pri pitevnej analýze mozgového tkaniva.

Demencia má rozmanité formy a podoby, je pestrá v klinických príznakoch a príčinách vzniku neurodegeneračných zmien. Najviac prebádanou je Alzheimerova choroba, všetky ostatné formy stále čakajú na nové objavy, ktoré nám pomôžu spresniť diagnostiku. V čase, keď Maurica Ravela zasiahla neznáma choroba, bola neurologická diagnostika demencií v plienkach. Lekári odstraňovali lebečné kosti, aby nahliadli do tajov ľudského mozgu. Práve tento prístup sa napokon Ravelovi stal osudným.

viac Bolero ako Ravel 

Nový francúzsky film mapuje vznik fenomenálneho diela. Sleduje osobný život majstra, opisuje jeho plochú emočnú trajektóriu, ktorá v čase neosciluje, ale postupuje ako nemenná priamka. Ravel je samotár obklopený priateľmi a milovníkmi jeho hudby, ktorý nerozumie konceptu lásky k ženám. Neustále fajčí, miluje kávu a dobré víno. Pri sledovaní filmu divák nadobudne pocit, že Bolero vzniká ako náhodný produkt enormnej snahy splniť termín. Písať dielo na zákazku mu zjavne nechutí.