niežeby títo objavitelia nemali horeuvedené zásluhy (aj keď niektoré sú trochu sporné). Problémom je, že o vedcoch, vynálezcoch a ich najvýznamnejších objavoch sa učí bez kontextu – často až priam romantizovane. Z informácie o týchto objavoch a vynálezoch máte pocit, že všetci títo ľudia si žili svoje bežné životy alebo zadumane sedeli vo svojej pracovni a rozmýšľali nad všetkým možným aj nemožným, keď tu zrazu prišiel onen „heuréka!“ moment a objav bol na svete. Lenže takto veda a objavy v drvivej väčšine prípadov nefungujú. Mimoriadnych géniov, u ktorých sa revolučná myšlienka zrodila takpovediac z ničoho, sme mali v dejinách sveta pomerne málo. Veda, výskum a vývoj technológií sú väčšinou postupné procesy, kde sa veľké veci skladajú z množstva navzájom nadväzujúcich malých čiastkových objavov a vynálezov ľudí, o ktorých sa navyše často na školách ani veľmi neučí.

čo to vlastne Tycho objavil?

Niekedy okolo roku 1580 na ostrove Hven, ležiacom v prielive Öresund medzi Švédskom a Dánskom, prevádzkoval observatórium Uraniborg vtedy už známy dánsky astronóm Tycho Brahe. Vybudovať toto a ďalšie observatóriá mu umožnil dánsky kráľ Frederik II. No už jeho nástupca Kristián IV. zjavne nejavil k Tychovi rovnakú náklonnosť, a tak sa Tycho Brahe na pozvanie českého kráľa Rudolfa II. radšej presunul na Pražský hrad. Tak by sme to asi honosne povedali, ale v skutočnosti sa presunul najmä do Benátok nad Jizerou, kde postavil nové observatórium.