v jednom zo slávnych rozhovorov dodnes prístupných na YouTube sa novinár pýta nositeľa Nobelovej ceny Richarda Feynmana, prečo a ako dva magnety cítia jeden druhého. Feynman mu namiesto odpovede asi päť minút vysvetľuje, prečo mu to nemôže vysvetliť. Jadrom tohto vysvetľovania je analýza pojmu vysvetlenie. 

Feynman vychádza z toho, že každé vysvetlenie sa odohráva v nejakom kontexte a odpovede na otázku „prečo?“ sú vždy v rámci tohto kontextu. Ak sa pýtame ďalej a ďalej, môžeme dostávať hlbšie a hlbšie odpovede, ale po istom počte otázok „prečo?“ dospejeme k základným tvrdeniam konkrétnej myšlienkovej schémy a hlbšie sa už ísť nedá. No a existencia magnetickej sily patrí k fundamentálnym tvrdeniam o tomto svete (vyplývajúcim zo systematického pozorovania tohto sveta). Práve táto sila – spolu s elektrickou, gravitačnou a jadrovými silami – je príčinou a vysvetlením skoro všetkých javov okolo nás. Takže ak ju nechceme vysvetľovať pomocou jej dôsledkov, nemáme ju ako vysvetliť (prinajmenšom nie v bežnom kontexte).

Táto odpoveď-neodpoveď, akokoľvek poučná, zlyháva v jednom bode – nezbavuje magnetizmus jeho magickej aury. Feynman síce vedel, akú otázku mal novinár položiť, ak chcel počuť odpoveď demystifikujúcu magnetizmus ako niečo zdanlivo ezoterické, ale do tejto odpovede sa nepustil (aj keď ju v jednej vete spomenul). Novinár sa asi mal spýtať to, na čo ho v rámci svojej odpovede upozornil samotný Feynman: zo všetkých bežných materiálov sa intenzívne magneticky priťahujú, respektíve odpudzujú práve len magnety. Prečo je to tak? Dobrá otázka. 

základné sily

Prečo sa nám vlastne zdá zvláštne, že magnetka priložená k chladničke tam zostane a nespadne na zem? Nuž zvláštne sa nám to zdá preto, lebo ak priložíme k chladničke kúsok dreva, kreditnú kartu alebo krajec chleba, tak spadnú. Rovnako ako veľa iných vecí. Spadnutie sa nám preto zdá normálne a nespadnutie výnimočné.