nestalo sa tak. Práve naopak, v bohatých krajinách – na ktoré sa testy primárne zameriavali – sa výsledky prepadli ešte hlbšie. Úpadok gramotnosti sa stále zrýchľuje. Tieto dáta naznačujú, že za poklesom úspechov na školách stoja dlhodobé faktory a že bez rýchlej nápravy sa schopnosti školákov budú ešte naďalej zhoršovať. Každý, komu ešte záleží na dnešnej mládeži – a následne na budúcich spoločnostiach –, by mal dnes biť na poplach.

Projekt OECD s názvom PISA meria spôsobilosť mladých ľudí ku koncu ich povinnej školskej dochádzky. Počet zapájajúcich sa škôl v priebehu rokov narastal: posledné kolo prebehlo vo všetkých 38 členských krajinách OECD a na 53 ďalších miestach (z ktorých mnohé boli rozvojové krajiny). Z výsledkov potom vznikne niečo ako medzinárodný rebríček.

Tento rok, rovnako ako v každom kole testovania od roku 2000, vrchné priečky obsadil ázijský školský systém. Čínske deti – ktoré sa zapojili prvýkrát od roku 2018 – stáli na vrchole alebo sa k nemu aspoň blížili vo všetkých disciplínach. Lenže výsledky z tejto krajiny nie sú reprezentatívne, pretože tam testy okrem iného vypĺňajú len štyri provincie. O vysokých hodnoteniach miest ako Singapur, Taiwan a Japonsko je už pochybností menej. Aj deti z týchto krajín totiž podľa všetkého skórujú vysoko nad svojimi vrstovníkmi z iných častí sveta.  

Ako najlepší školský systém na Západe sa javí Estónsko. Turecko je na rýchlom vzostupe. A nejaké dobré správy z toho vzišli aj pre Veľkú Britániu, kde sa mladí umiestnili vo svetovej top desiatke vo všetkých troch disciplínach. V porovnaní s obdobím pred tromi rokmi Británia zabrala vo vede a udržala si stabilné výsledky v čítaní a matematike. To sa v období, keď mnohé ostatné krajiny klesajú, dá považovať za dobrý výsledok. 

Lenže ak spravíme krok vzad, ukáže sa, že celkovým trendom je dlhodobý úpadok. Priemerné výsledky naprieč 23 členskými krajinami OECD, ktoré sa zúčastnili každého kola PISA, vyvrcholili v roku 2012 a odvtedy len klesajú. V matematike aj v čítaní 15-roční ľudia z krajín OECD teraz dosahujú výsledky, ktoré by pred desiatimi rokmi dosahovali 14-roční. Závery z testovania amerických škôl sú pre nízku účasť hmlisté, ale dostupné dáta naznačujú, že v poslednom kole testovania sa ich výsledky v gramotnosti prepadli zarovno s trendom v ostatných bohatých krajinách. O niečo lepšie to vyzerá v rozvojových krajinách, kde bola hranica úspechu od začiatku nižšia. Aj na mnohých z týchto miest známky z matematiky a čítania klesajú.

Deti, ktoré dosahovali najhoršie výsledky, teraz zaostávajú ešte viac. Naprieč vzdelávacími systémami teraz PISA odhalila medzi slabšími a silnejšími študentmi väčšiu priepasť než kedykoľvek predtým, a to vo všetkých testovaných disciplínach. Až 20 percent 15-ročných študentov v krajinách OECD teraz vykazuje slabé výsledky v čítaní, matematike aj vedách – čo je nárast oproti 16 percentám spred štyroch rokov. OECD tvrdí, že táto mládež bude mať problém porozumieť čomukoľvek okrem tých najjednoduchších textov, dokonca aj účtom za energie. 

Čo spôsobuje tento úpadok? Rolu určite zohráva aj plazivý dopad pandémie. Mládež, ktorá sa tento rok zúčastnila PISA testovania, mala v čase najväčšieho rozšírenia covidu-19 okolo 10 rokov; je možné, že ich výpadky tohto obdobia zasiahli viac než tínedžerov, ktorí v tom čase boli v pokročilejších fázach štúdia.