minulý mesiac som predniesol hlavný slávnostný prejav na Pensylvánskej univerzite vo Philadelphii – na mieste, kde naši zakladatelia pred 250 rokmi podpísali Deklaráciu nezávislosti. Publikum bolo nadšené a priateľské, až na jednu výnimku, o ktorej som sa dozvedel až neskôr: keď som vyzdvihoval právny štát v našej krajine, istý muž sa zúrivo postavil, vztýčil na mňa prostredník a nahnevane opustil arénu.

Takáto je Amerika v roku 2026. Obklopujú nás hnev, polarizácia a strach. Skôr než začneme preháňať vážnosť nášho dnešného národného rozpoloženia, stojí za pripomenutie, že Amerika prežila už skôr svoje vážne krízy. Jednako to, čo ju vždy udržalo pri živote, bola vernosť – hoci aj nedokonalá – určitým spoločne zdieľaným zakladajúcim princípom.

Počas svojho inauguračného prejavu v roku 1933, na vrchole Veľkej hospodárskej krízy, povedal Franklin Roosevelt o problémoch nášho národa: „Týkajú sa, vďakabohu, len materiálnych vecí.“ Je bolestné sledovať, ako dnes v kontraste s tým trpí naša spoločnosť nielen nerovnosťou v „materiálnych veciach“, ale aj poklesom dôvery v niektoré z najzákladnejších zásad, ktoré zakladatelia vyzdvihovali vo svojich debatách o ústave. Po väčšinu histórie Ameriky ich jej občania akceptovali v takej širokej zhode, že boli prakticky štandardom. Dnes sú ale v Amerike niektoré z jej najpôvodnejších a najsvätejších ideí bezmála rádioaktívne.

Prvou z nich je vláda zákona. Na rozdiel od cynickej Európy, kde skorumpovaní králi často odpúšťali priateľom a väznili svojich nepriateľov, snívala revolučná americká generácia  o tom, že naša krajina bude krajinou rovnej spravodlivosti pre všetkých, kde súdny systém nebude poskytovať žiadne špeciálne výhody ani osobitné tresty. Ale dnes, možno viac než kedykoľvek predtým, sa protimonopolné rozhodnutia štedro vyslovujú v prospech spriaznencov súčasnej administratívy, zatiaľ čo ministerstvo spravodlivosti vznáša obvinenia proti jej politickým protivníkom.