niektorí, ako Zohran Mamdani, starosta New Yorku, či Zack Polanski, šéf britských Zelených, sa stali známymi len nedávno. Iní sú na politickej scéne dávno: sedemdesiatnik Jean-Luc Mélenchon sa štvrtý raz pokúša stať francúzskym prezidentom a vďaka podpore dvadsiatnikov môže mať šancu.

The Economist tento jav nazval „socializmus generácie Z“. Niežeby boli jeho prívrženci výhradne mladí alebo že by bol príklon mladej generácie k ľavici v dejinách novinka – preto, že je to ľavicovosť prispôsobená ére TikToku.

Zabudnite na kolektivistické ideály či prebratie výrobných prostriedkov – socializmus generácie Z je doktrína typu „na prvom mieste ja“. Klimatická zmena či rasová otázka sú bokom, ostatné sociálne témy – s výnimkou Gazy – tiež. Úzkosť z inflácie, nedostatku bytov a z AI udusila idealizmus. „Táto krajina je hrozne bohatá,“ hovorí Avi Lewis, čerstvo zvolený líder New Democratic Party v Kanade, kde je produktivita desaťročie takmer ležatou čiarou. „Môžeme si dovoliť pekné veci.“ Volanie, že treba stropovať ceny, aby ste mali nižšie účty, kým niekto iný zaplatí za vaše verejné služby, je zvodné a na sociálnych sieťach dobre zdieľateľné posolstvo.