„keď sa ozbrojená brigáda presunie vpred, vysiela to jasný a nezameniteľný signál,“ povedal na ceremónii generál a veliteľ divízie Thomas Feltey. Ani nie o dva týždne však Amerika vyslala opačný signál: nasadenie vojakov sa zrušilo. Už to bolo druhýkrát v tom istom mesiaci, čo Donald Trump oznámil škrty v americkej vojenskej prítomnosti v Európe, čo odrážalo jeho hnev z nedostatku európskej podpory v jeho vojne v Iráne. 22. mája by podľa agentúry Reuters mala Amerika oznámiť aj zníženie síl, ktoré sa zaväzuje nasadiť v prípade útoku. 

Trump začal vzbudzovať pochybnosti o jeho oddanosti Severoatlantickej aliancii a vzájomnej obrane z Článku 5 už od nástupu do druhého funkčného obdobia. To viedlo k dlho oneskorenému navýšeniu európskych výdavkov na obranu. Ale v priebehu posledných mesiacov zašla Amerika ešte ďalej, keď nečakane zrušila nasadenie jednotky s riadenými raketami v Nemecku, ktorá mala zaplátať dôležitú dieru v európskej obrane. Náhle škrty Európanom zmarili predstavu, že budú mať čas vybudovať vlastné sily a nahradiť kľúčovú americkú podporu v oblasti spravodajstva. Masívna spotreba rakiet v Iráne zároveň odkladá dodávky pre európskych spojencov a Ukrajinu.

Niektorí členovia NATO, ktorých šokovala Trumpova januárová vyhrážka, že obsadí dánske Grónsko, sa obávajú, že Amerika by mohla vojnu s Ruskom nielen nečinne prečkať, ale aktívne sabotovať obranu ostatných členov. Tento scenár je vnímaný ako nepravdepodobný. Rozhovory s vysoko postavenými funkcionármi v obrane z viacerých krajín NATO prvýkrát odhaľujú, ako vážne k tomuto riziku pristupujú.