pätnásť rokov predtým Rakúsko po prvýkrát od vzniku Európskej únie vynieslo k moci krajne pravicovú stranu. Tieto udalosti v EÚ rozprúdili politický rozvrat. Maďarské voľby 12. apríla boli, naopak, víťazstvom umiernených síl, v aké európski lídri ani len nedúfali.

Za tých 16 rokov pri moci sa Viktor Orbán vo vzťahu k EÚ vyvinul z príležitostnej migrény na rozvracača a nakoniec až na nočnú moru. Ohromný úspech Pétera Magyara v získaní voličov, ktorých spájala nanajvýš túžba zbaviť sa predsedu vlády, ktorý zbankrotoval a izoloval ich krajinu, sčasti prinavrátil dôveru európskemu mainstreamu, na ktorý zvonka útočí chaos a zvnútra pokusy o rozvrat. Magyar sľúbil, že zvráti niektoré Orbánove domáce excesy, obnoví konštruktívny prístup k Bruselu a odblokuje pomoc Ukrajine. „Ľudia chcú Európu! Toto je ozajstný bod zlomu,“ radoval sa jeden veľvyslanec.

Ešte sa uvidí, či politický nováčik Péter Magyar, ktorý strávil väčšinu svojej kariéry v Orbánovej strane Fidesz, dokáže naplniť vysoké očakávania, ktoré od neho mnohí majú. V eufórií sa však strácajú nepríjemné otázky pre zvyšok Európy. Ako sa dokázal Orbán, líder malej, chudobnej krajiny, stať hlavným rozvracačom EÚ a medzinárodným idolom nacionalistických konzervatívcov? Ako dokázala jeho neliberálna vláda tak dlho kvitnúť vnútri EÚ? A ako by toto spoločenstvo rado udržalo na uzde ďalšieho Orbána?

Odpoveďou na prvú otázku je, že Orbán má – napriek všetkým jeho nedostatkom – dobre vyvinutý cit pre politické nálady, doma aj v zahraničí. Keď do EÚ začali v roku 2015 prúdiť migranti zo Sýrie a Afganistanu, uvedomil si ako prvý, že voliči budú požadovať bezpečnosť vonkajších hraníc EÚ skôr, než vezmú do úvahy bruselské plány na prerozdelenie žiadateľov o azyl z jednej krajiny do druhej. Orbánova rétorika bola polarizujúca a rasistická. Ako priznajú aj mnohí európski politici, politika bezpečnosti na prvom mieste, na základe ktorej pred desiatimi rokmi postavil na hraniciach plot, má dnes blízko k mainstreamovému zmýšľaniu.

A tak v Orbánovi rástol pocit, že v niektorých demokraciách rastie dopyt po nativistickej forme konzervativizmu, ktorej prerazil cestu on, skeptickej voči „wokizmu“ a zhovievavej k silným vodcom. Jeho úspech v konsolidácii moci nielen v politike, ale aj v médiách, na univerzitách a v úspešných firmách inšpiroval populistických pravičiarov po celej Európe aj mimo nej. Preto sa v Budapešti zastavil podporiť jeho kampaň J. D. Vance. Steve Bannon nazval Orbána „Trump pred Trumpom“.