najprv Donald Trump objavil náklady ciel, teraz objavil náklady vojny. 9. marca vyhlásil, že jeho ťaženie v Iráne „už čoskoro“ skončí, čo zhodilo ceny ropy, ktoré deň predtým vrcholili niekde okolo 120 dolároch za barel, späť na takmer 80 dolárov (pred vojnou to bolo 70 dolárov). Iránske de facto odstavenie Hormuzského prielivu zablokovalo zhruba 15 % svetovej ponuky ropy. Trump, ktorého čakajú polčasové voľby a voliči citliví na infláciu, vysiela signál, že nedokáže znášať takéto náklady – práve keď sa stiahol z obchodných vojen po jarnom prepade trhov. 

Napriek tomu je ale Trump v otázkach vojny a mieru rovnako chaotický ako v ekonomickej legislatíve. V čase publikácie tohto článku bol prieliv stále odstavený po tom, ako Irán zaútočil na tamojšie loďstvo. Ceny ropy znova vyskočili na približne 100 dolárov. Americký naratív medzičasom ostáva bojovný – Pete Hegseth, minister vojny, sľúbil tvrdší boj ako kedykoľvek predtým.  

Zmätok prezrádza prezidentov nedostatok dobrých možností. Aj keď mu deeskalácia obchodnej vojny viac-menej hrá do karát, energetický trh do pôvodného stavu navrátiť nedokáže. Nech sa stane čokoľvek, svet vstupuje do novej doby energetickej neistoty.