„A podľa vás je táto krajina nevinná?“ spýtal sa raz, keď ktosi poukázal na vraždy, ktoré má na konte Vladimir Putin.

O svojich záujmoch vo Venezuele sa vyjadril presne v tomto duchu. Nemieni meniť režim, nieto ešte šíriť demokraciu. Naopak, režim stabilizuje, keď ten uzná, že Amerika je pri kormidle, lebo jemu ide hlavne o ropu. „Budeme čerpať ohromné bohatstvo zo zeme,“ vyhlásil Trump po tom, čo americké sily uniesli despotu Nicolása Madura.

Keďže rozpory medzi priznanými princípmi a činmi politikov sú najľahším terčom kritiky, nehanebný cynizmus slúži Donaldovi Trumpovi ako štít. Niekto sa ponosuje, že porušuje aj vlastné zásady „America First“, ale tento slogan v jeho ponímaní nevyjadruje izolacionizmus. Len umožňuje Amerike výhradne sebecky motivovanú agresiu.

Ďalšie námietky voči úderu na Venezuelu sa dajú odbiť ešte lepšie. Demokrati kritizujú, že porušil ústavu, keď nerešpektoval právo Kongresu vyhlasovať vojnu? No a? To isté robia prezidenti už vyše storočia. Kongres, ktorý nezabránil Trumpovi v nepodložených popravách údajných pašerákov drog, ho asi nebude impeachovať za prepravu obžalovaného kokaínového magnáta pred spravodlivosť (hoci je to rozporuplné a hoci Trump predtým udelil milosť odsúdenému drogovému magnátovi, exprezidentovi Hondurasu, za pašovanie kokaínu z Venezuely).