verejný dlh prerástol HDP, úrokové sadzby sú najvyššie za posledné roky a čoraz väčšia časť z daňových príjmov ide len na splácanie dlhu. Inflácia je nepoddajná. Amerika márnotratne uspokojuje veľkú časť svetového dopytu po štátnych dlhopisoch. Takže váš dlh musí investorom ponúknuť vyšší výnos. V noci nespíte, ako sa snažíte všetko zrátať, aby to vychádzalo. Vaši kolegovia ministri sa medzitým bijú o posty a populistické strany besnia. Ekonomický kontext si žiada fiškálne konsolidácie, ten politický však varuje pred škrtmi v rozpočte. Čo urobíte?

barbari pred bránami?

Takáto slučka škrtí vlády viacerých krajín bohatého sveta. Priemerný fiškálny deficit OECD, skupiny prevažne bohatých krajín, je 4,6 % HDP. To je nárast z priemerných 2,9 % HDP za štyri roky pred pandémiou covidu-19. Len na úroky z existujúceho dlhu ide 3,3 % HDP, o málo menej než suma, akú chcú členovia NATO minúť na obranu do roku 2035. Istú útechu ponúka politologická literatúra: úsporné opatrenia a škrty v rozpočte nie sú zvyčajne bariérou pre opätovnú kandidatúru a znovuzvolenie. No sú aj výstrahy. Výskum ukazuje súvis medzi škrtaním štátnych výdavkov a úspechom populistov v politike, čo potvrdil vzostup populistických strán v krajinách ako Británia, Francúzsko a Nemecko. Dá sa to nazvať aj začarovaný kruh deficitu-populizmu. Ministri musia čeliť vysokým deficitom financií aj vzdoru voličov, no existuje len málo spôsobov, ako uspokojiť trh s dlhopismi i „barbarov pred bránami“.