V roku 2020 neprišlo len k bežnej zmene moci. Pobúrená verejnosť vtedy nahlas povedala, že si želá ukončenie únosu štátu a masívnej korupcie. Čo z toho sa podarilo a akú rolu v tom zohrala polícia?
V roku 2020 neprišlo len k bežnej zmene moci. Pobúrená verejnosť vtedy nahlas povedala, že si želá ukončenie únosu štátu a masívnej korupcie. Čo z toho sa podarilo a akú rolu v tom zohrala polícia?
ústavná väčšina, ktorou už v marci 2020 disponovala koalícia OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, bola vyjadrením slovenských námestí po vražde novinára a jeho snúbenice. Slovensko založila v roku 1993 mečiarovská garnitúra ako územie, na ktorom sa jej bude panovať a bohatnúť ľahšie než v Československu. Odvtedy sa tu márne pokúšame nahradiť korupciu ako zmysel štátu a politiky niečím civilizovanejším. Ako sa končí pokus z roku 2020?
Po rokoch, keď boli polícia, prokuratúra, súdy aj tajná služba slúžkami moci, urobila Matovičova vláda odvážnu vec – prestala polícii ukladať, čo môže a čo nesmie vyšetrovať. Toto samotné spôsobilo celú reťaz odhalení, stíhaní a už aj odsúdení na nevídane vysokých miestach – viac ako 20 odsúdených bývalých vrcholových funkcionárov polície, prokuratúry a súdov je dôkazom, v akom štáte sme pred rokom 2020 žili. Vtedajší prezident Andrej Kiska ho nazýval mafiánskym a mnohým sa to nepočúvalo dobre. Súdne procesy mu však dali za pravdu. Až na jeden – ten, v ktorom stojí pred súdom on sám. Toto je najväčší otáznik zmeny po roku 2020 – ako je možné, že z politikov stojí dnes pred súdom práve ten, ktorý na únos štátu opakovane upozorňoval, a nie únoscovia?
Vysvetlenie však nie je zložité. Kľúčovou megachybou novej koalície bolo rozhodnutie Igora Matoviča vybrať si za najbližšieho partnera stranu Borisa Kollára. Týmto jediným rozhodnutím bol boj s korupciou na najvyšších miestach prakticky znemožnený. Najprv sa do rúk Sme rodina dostala tajná služba a potom aj nominácia generálneho prokurátora, a tým bola razantná zmena na najvyšších poschodiach zmarená.
„Vymenovanie Štefana Hamrana za šéfa polície bolo najlepším personálnym rozhodnutím bývalej koalície, konkrétne ministra vnútra, za celé tri roky.“
Napriek tomu odviedli orgány činné v trestnom konaní za tri roky takmer heroický výkon. Zoznam odsúdených funkcionárov štátu má o to väčšiu váhu, že nová vláda dlho váhala s výmenami vo vedení polície aj NAKA, čím sa profesionálni vyšetrovatelia, prokurátori a sudcovia dostávali do neriešiteľných situácií s vlastnými nadriadenými a neskôr aj s nehodnými kolegami (toto bola oná bájna vojna policajtov). Okrem toho im úplne na začiatku sťažili prácu aj lídri OĽaNO a Za ľudí, ktorí nezodpovedne ukazovali prstom na politikov, ktorí majú byť odsúdení. A keďže stále znovu čelili aj nadužívanému paragrafu 363, ktorým sa marila ich práca, výsledky sú takmer zázrakom.
Chaos, ktorý v dôsledku uvedených chýb vznikol, pritom hrozil už po roku novej vlády úplným krachom snahy o spravodlivosť. Našťastie sa znovu našiel profesionál, ktorý to vzal na seba. Vymenovanie Štefana Hamrana za šéfa polície bolo najlepším personálnym rozhodnutím bývalej koalície, konkrétne ministra vnútra, za celé tri
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.
