Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Štyri zbrane proti pandémii, ktoré nám vedia zabezpečiť slobodnejší život

.marína Gálisová .témy

O mnohých dátach v súvislosti s covidovou pandémiou nepanuje zhoda. Oficiálne trvá vyše roka, neoficiálne je jasné, že v Číne prepukla už skôr. Taliansko ju vzhľadom na svoje čínske kontakty „získalo“ prvé. Slovensko sa pred rokom začínalo báť.

Štyri zbrane proti pandémii, ktoré nám vedia zabezpečiť slobodnejší život BORIS NÉMETH 14. apríl 2020 Spišské Vlachy: Uzavretá miestna časť Dobrá Voľa v karanténe. Pocity, ktoré prežívali obyvatelia Dobrej vole, si časom vyskúšala v rôznej intenzite celá krajina – a dobrej vôle je čoraz menej.

vlani sme ešte žili hlavne voľbami, no popri tom sa debatovalo, či sa vo volebných miestnostiach nerozšíri nový koronavírus. To sa nestalo, ale na povolebnej oslave u víťazov sa už merala teplota.

Do dejín sa, paradoxne, kladne zapíše Peter Pellegrini, ktorý by rázne obmedzenia určite neprijal, keby niesol za ich ekonomický dopad politickú zodpovednosť. Takto si odchádzajúci premiér s Denisou Sakovou len zamrmlali, že peniaze na to budú hľadať tí po nich. Ale Pellegriniho zápis do dejín musí reflektovať ešte čosi: aj on zodpovedá za vybrakované národné rezervy, za stav zdravotníctva, ktoré sa stáva čoraz viac pohrebníctvom, aj za to, že musíme znášať túto vládu ako tzv. lepšiu alternatívu.

Téma .týždňa: Rok pravdy

Slovensko sa na jar rýchlo uzavrelo, zatvorilo školy a prijalo lockdown. Občania sa báli a nešomrali. Negatívnou stránkou opatrení bolo presne to, čo predznamenalo aj ďalšie riešenia u nás: chaos a nevyjasnený právny status: napríklad povinná štátna karanténa siahala na ľudské práva.

Prvou našou zbraňou proti pandémii bolo R-O-R – rúško, odstup, hygiena rúk. Inak, v čase, keď na Slovensku rúška pomáhali, Svetová zdravotnícka organizácia ich používanie neodporúčala. To len ako príklad podivného a miestami až hanebného správania WHO počas pandémie, ktoré pokračuje aj dnes habkavým pátraním po zdroji pandémie v Číne.

Na Slovensku sme v prvej vlne videli aj pokus o predikčný model, ale nebol to šťastný výpočet, pôsobil prehnane, navyše jeho východiská neodrážali realitu uzavretej krajiny, kam sa vírus takmer nestihol dostať. Model, dobre mienená vec, urobil aj škodu: načas znížil dôveru verejnosti v predikcie a to tiež Matovičovi umožnilo osopovať sa na vedcov a nerešpektovať dáta.

Ešte pred letom bolo jasné, že naša dobrá situácia nie je žiadna mystika. Problém bol, že nemala ani jednoznačné vysvetlenie. Buď platilo A (opatrenia zabrali), alebo B (opatrenia neboli vôbec potrebné). To sa skoro nedalo zhodnotiť a čím boli ľudia z opatrení unavenejší, tým väčšmi sa prikláňali k možnosti B. Vynárala sa aj otázka, či túto pandémiu manažujeme dobre. Či je nepriedušné uzavretie sa pred vírusom rozumné, keď nás druhá vlna môže potom zmiesť z povrchu ako rýchlik? Túto otázku som sa zjari a začiatkom leta pokúsila položiť odborníkom. Odpovedali poctivo, že to nemajú ako vedieť. Ale pozor, nik z nich sa nenazdával, že by druhá vlna nemala prísť.

Vláda na rozdiel od odborníkov fungovala v presvedčení, že druhá vlna nebude, alebo bude ako tá prvá: nula celých nula niečo. Čas, ktorý sme silnými opatreniami v prvej vlne získali, sme preto vôbec nevyužili na prípravu. Netvorili sme riešenia, ani sme ich nedokázali kopírovať zo zahraničia, čo je prekvapivé, keďže nejeden z ministrov súčasnej vlády vie kopírovať jedna radosť. Príkladov dobrej praxe pritom bolo na svete dosť. Nuž, ale prečo by sa premiant od niekoho učil? (Lebo zdanie klame a z premianta je dnes nedouk, zrejme po vzore ministra zdravotníctva či samotného premiéra.)

Práve preto, že sme sa nepripravili, došlo na ad hoc atómovku, bombu, ktorá spôsobuje obrovské hospodárske škody a nesmierne straty na životoch. Tu mal Matovič pravdu: ozaj vynašiel zbraň hromadného ničenia. Plošné testovanie, opakované až do odpadnutia samospráv, zdravotníkov, občanov, zvýšilo mobilitu ľudí, vystavilo mnohých infekciám pri testovaní a najmä potom – keď mnohí pozitívni dostali papier o negativite, s ktorým chodili po svete. Plus znížilo dôveru v testy ako také, a to patrí k najväčším škodám. Nástroj je dobrý, len keď sa správne používa, testy nevynímajúc. Plošné testovanie ako zbraň proti pandémii zlyhalo, lebo bolo plošné a nie lokálne v epicentrách nákazy. Desivé na tom je, že sa i tak neprestalo používať. PR zmena názvu z plošného testovania na skríning na tom nezmení nič.

Zbraň tretia, vakcinácia, je na Slovensku stále v podobe gumipušky. Očkujeme pomaly, chaoticky a nie vždy na správnych miestach. Ale predsa len očkujeme! To je dobre. Vakcinácia ako tretia zbraň proti pandémii nadobúda čoraz závažnejší kaliber a môže – musí nám vybojovať slobodnejší život.

Aj nám ho vybojuje, len nesmieme stratiť trpezlivosť. V tejto súvislosti by bolo vhodné, keby nás o trpezlivosť neokrádal premiér, minister zdravotníctva a celá tá neefektívna mašinéria, ktorú sme nútení nad sebou trpieť. A bolo by tiež vhodné, keby sa konečne účinne rozhýbala poriadna pomoc pre tých, ktorým štát zakázal pracovať, podnikať, živiť sa. Ona je tiež jedným z kľúčov k riešeniu dnešnej situácie, keďže má moc mierniť frustráciu a neochotu dodržiavať pravidlá. Podľa môjho skromného názoru je to aj štvrtá zbraň proti pandémii.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite