Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Téma .týždňa: Dlhy budúcej generácie

.týždeň .témy .téma

Reformný balík má svoje svetlé stránky, zároveň však obsahuje kvantum vzletných myšlienok bez merateľných výsledkov. Minúť akúkoľvek sumu peňazí nie je ťažké, no investovať ju racionálne už áno.

Téma .týždňa: Dlhy budúcej generácie
Európska únia poskytne Slovensku najväčší finančný balík v histórii. Cieľom je pomôcť obnove slovenského hospodárstva, ktoré utrpelo v dôsledku pandémie koronavírusu. O užitočnosti tohto balíka však panujú závažné pochybnosti.

OBSAH

Kopa prázdnych slov a nereálne ambície .filip Vačko
Betón a tehly, no bez vízie .šimon Jeseňák
L

Kopa prázdnych slov a nereálne ambície

.filip Vačko .témy

Európska únia členským štátom v reakcii na pandémiu koronavírusu poskytne najväčší balík financií vo svojej histórii. Konkrétne Slovensko bude mať nárok využiť zhruba sedem miliárd eur. Ako k tomu pristúpila slovenská vláda? 

bezprecedentné prerozdeľovanie peňazí je šité horúcou ihlou. To, ako plánujú členské štáty toto obrov­ské množstvo peňazí využiť, totiž musia Európskej únii oznámiť už budúci mesiac. Od začiatku tak bolo jasné, že navrhnuté reformy nebudú veľmi kvalitné. No vízia slovenskej vlády je ešte biednejšia, ako by sme mohli čakať. 

haldy prázdnych slov

Výsledkom vládneho úsilia je až 99-stranový dokument s návrhmi reforiem. Veľký rozsah tohto dokumentu však nepriniesol veľa konkrétnych a systematických riešení. Naopak, je plný prázdnych fráz, ktoré sú dobre známe už dlhé roky. Ide o vyhlásenia typu „Musíme reagovať najmä na demografické, technologické, klimatické a geopolitické výzvy.“ Prípadne: „Všetky reformy budú orientované na občanov, pretože kľúčom k rozvoju ekonomiky a spoločnosti v 21. storočí sú ľudia. Na piedestál v spoločnosti je nevyhnutné postaviť rozvíjanie a zhodnocovanie ich vedomostí a zručností a  následne ich efektívne využívanie.“ Prípadne: „Na Slovensku je kvalitný ľudský kapitál, ale nie pre ekonomiku 21. storočia.“

Iné vyhlásenia sú nielen prázdne, ale aj dávno neaktuálne: „S nástupom technologických zmien sa derú do popredia aj otázky kybernetickej bezpečnosti.“ Vláda si zrejme nevšimla, že otázky kybernetickej bezpečnosti sú aktuálne už roky. Možno aj tento prístup je vysvetlením nedávneho škandálu s obrovským únikom osobných údajov z aplikácie Moje eZdravie. Vláda si mohla myslieť, že so zabezpečovaním osobných údajov ešte stačí počkať.

Väčšina programu je taká biedna, že by ju už dnes mohla napísať umelá inteligencia. Keby bola menej inteligentná a stratila prístup k dátam.

absurdná ambicióznosť

V niektorých veciach má vláda až absurdne vysoké ambície. Medzi reformnými cieľmi nájdeme aj vyjad­renia ako: „Slovensko sa stane pokrokovou krajinou v oblasti kvality života pre každého.“ Extra vysoko rúbe vláda v oblasti vedy a vzdelávania. Napríklad verí, že na základe jej reforiem „Slovensko bude mať v regióne strednej a východnej Európy najinovatívnejšie hospodárstvo a pritiahne najviac investícií s vysokou pridanou hodnotou.“ Ozaj? Alebo: „Slovenský vzdelávací systém odvráti únik mozgov a bude vychovávať a priťahovať talenty Európy“. Nepovedzte. A nakoniec: „Vízia pre Slovensko v roku 2030 je byť krajinou, ktorá ľudí priťahuje ako magnet v oblastiach vzdelávania, podnikania a kvality života.“ Nuž, papier skutočne znesie všetko. Ciele, o ktoré sa vlády neúspešne snažia desaťročia, chce tá Matovičova stihnúť za pár rokov vďaka peniazom z Európskej únie.

Nereálnosť týchto vízií kritizujú aj oslovení analytici. Podľa analytika Nadácie F. A. Hayeka Martina Reguliho je síce zmena potrebná, no „ambície sú nastavené veľmi vysoko“. Riaditeľ inštitútu INEKO Peter Goliaš chápe ambicióznosť, no pripomína, že tieto vyhlásenia budú musieť byť podložené realistickými plánmi: „Dá sa očakávať, že aj niektoré rámcové ciele neskôr budú musieť byť upravené, aby zodpovedali reálnym možnostiam.“ Oslovená Asociácia zamestnávateľských zväzov a združení SR (AZZZ) pripomína, že podnikatelia dlhodobo žiadajú zmeny, ktoré sú splniteľné okamžite a navyše bez výraznej finančnej záťaže: „napríklad zníženie daňového a odvodového zaťaženia, zlepšenie vymožiteľnosti práva, zníženie administratívnej záťaže, flexibilnejší Zákonník práce, ale aj systematické prepojenie  vzdelávania s trhom práce“. 

kargo kult ekológie

Kargo kult je jav, keď sa stretne primitívnejšia kultúra s vyspelejšou a primitívnejšia kultúra začne napodobovať prejavy tej vyspelejšej s vierou, že si nimi pomôže k prosperite. Najznámejším príkladom kargo kultu sú domorodé kmene v Melanézii. Tam sa v priebehu druhej svetovej vojny usídlili viaceré armády. Týmto armádam zhadzovali zásoby (kargo) z lietadiel a časť z tohto nákladu sa dostala aj medzi spomínané kmene. Keď neskôr armády odišli, prestal z neba padať aj spomínaný náklad. 

Melanézske kmene teda začali napodobovať činnosti týchto armád. Postavili si primitívne napodobeniny letiskových dráh a vytvorili dokonca aj drevené napodobeniny telefónov. No napriek tomu, že odhodlane napodobovali aktivity predošlých armád, náklad z neba naďalej nepadal. Melanézske kmene totiž nechápali, že na získanie vytúženého nákladu je napodobovanie pozorovaných činností zbytočné.

K podobným „kargo kultom“ sa pri rozhodovaní upínajú aj mnohí politici vrátane predstaviteľov slovenskej vlády. Vláda napríklad Lchápe, že železničná doprava môže byť ekologickejšia ako automobilová. No jedným z hlavných ukazovateľov, podľa ktorých chce vláda vyhodnocovať úspešnosť reforiem verejnej dopravy, je „počet kilometrov najazdených vlakom na obyvateľa“. Množstvo najazdených kilometrov sa pritom dá zvýšiť veľmi jednoducho. Stačí ceny cestovného nastaviť dostatočne nízko. Vo výsledku však môže nastať stav, keď objem železničnej dopravy narastie, no objem automobilovej dopravy sa nezníži. Výsledkom nesprávneho pochopenia ekológie tak môže byť, že celkové množstvo emisií CO2 v konečnom dôsledku stúpne. Ľudia totiž vďaka väčšiemu dotovaniu cestovného môžu cestovať vlakmi aj v prípadoch, keď im to prináša len malý úžitok a bez dotácie by nešli nikam.

Podobné je to pri investíciách do iných naoko ekologických riešení. Napríklad vláda v dokumente tvrdí: „Takmer 75 % verejných budov je dnes zastaraných, ich komplexná obnova bude viesť k významným energetickým úsporám.“ To má byť dôvodom, aby sa „ekologická“ obnova verejných budov realizovala v najvyššej možnej miere. No v mnohých prípadoch, teoreticky možno aj vo väčšine, sa na prestavbu budov spotrebuje viac zdrojov, ako vďaka tomu budova v priebehu životnosti danej rekonštrukcie ušetrí. Inak povedané, výsledkom danej politiky môže byť to, že po započítaní danej prestavby sa celkové množstvo emisií z dlhodobého hľadiska zvýši.

Za zmienku stojí aj podobný prístup vlády v oblasti recyklácie odpadov. Keďže sa nedostatočne recykluje, „ekonomika takto prichádza o významný objem materiálov, ktoré by mohli byť druhotne využité.“ To však nedáva ani najmenší ekonomický zmysel. Prirodzenou motiváciou firiem, ale aj jednotlivcov, je totiž šetriť náklady. Ak teda časť odpadu nerecyklujú, tak zjavne preto, že vyhodenie tohto odpadu je pre nich v konečnom dôsledku lacnejšie. A čím viac vláda dotuje recykláciu, tým viac motivuje ľudí plytvať zdrojmi. Aj recyklácia je totiž výrobný proces. Prevážanie odpadu na väčšie vzdialenosti, používanie väčšieho množstva smetiarskych áut, výstavba a prevádzka triediacich stredísk a iné aktivity sú záťažou pre životné prostredie.

To, či je táto záťaž nižšia ako jej prínosy, by mali odzrkadľovať ceny: ceny recyklovaných surovín, ceny nových surovín a ceny ďalších aktivít nevyhnutných na recykláciu a výrobu. Recyklácia je pritom už dnes štedro podporovaná dotáciami a inými prostriedkami, zatiaľ čo neseparovanie odpadu je penalizované. Môžeme teda povedať, že už dnešná úroveň recyklácie odpadu je umelo vysoká. Znamená to, že v mnohých prípadoch recyklácia spotrebuje viac vzácnych zdrojov a vytvorí viac emisií ako výroba produktov nanovo, z pôvodných surovín. Jednoducho povedané: len to, čo je ekonomické, je aj ekologické. Dotovanie tento fakt nemení, len zakrýva náklady za vyššiu spotrebu zdrojov peniazmi daňovníkov.

11. september 2020 Berlín, Nemecko: Minister financií Eduard Heger sa stretáva s nemeckým ministrom financií Olafom Scholzom. Práve Hegerovo ministerstvo pripravovalo reformný dokument, ktorý dnes kritizujú odborníci. MAJA HITIJ/EPA/PROFIMEDIA11. september 2020 Berlín, Nemecko: Minister financií Eduard Heger sa stretáva s nemeckým ministrom financií Olafom Scholzom. Práve Hegerovo ministerstvo pripravovalo reformný dokument, ktorý dnes kritizujú odborníci.

nič nie je zadarmo

Pri snahách o stimulovanie ekonomiky, prípadne pri sociálnych politikách vládne plány ignorujú, že nič nie je možné získať zadarmo. Dobrou ukážkou je, ako vláda chce zabrániť „úniku mozgov“. Vláda navrhuje napríklad pôžičky pre maturantov, alebo „podporné schémy“ pre vedcov alebo zdravotníkov. Samozrejme, takéto prostriedky môžu na Slovensko prilákať ľudí, ktorí by inak zostali v zahraničí. No každé jedno euro na tieto programy môže pochádzať len z daní. Vyššie dane pritom nutne znamenajú nižšiu tvorbu pracovných miest, nižšie bohatstvo a nižšiu ekonomickú produktivitu. O čo viac teda vláda bude lákať preferované skupiny ľudí, o to viac iných ľudí bude vyháňať za hranice, keďže množstvo a kvalita ekonomických príležitostí pre nich bude nižšia.

Podobne je to pri navrhovaných spôsoboch štátnej podpory inovácií. Vláda chce podporiť napríklad „inovatívne a smart riešenia v energetike“, „skutočne inovatívne firmy v žiadaných oblastiach“, alebo „inovatívne nápady, ktoré nedostali financovanie z Horizon 2020“. Aj v tomto prípade platí, že čím viac bude inovácie podporovať štát, tým menej peňazí na inovácie zostane súkromnému sektoru. O potenciáli inovácií pritom má tendenciu podstatne lepšie rozhodovať trh. Podnikatelia na trhu totiž za chyby v investovaní platia zo svojho, zatiaľ čo straty v štátnych podporných programoch sú, naopak, často argumentom za navýšenie objemu prerozdeľovaných financií.

Čerešničkou na torte sú sociálne politiky, ktoré by mali povinne financovať súkromníci. Vláda naprí­klad zvažuje, že od roku 2022 by nové developerské projekty museli povinne 5 až 10 percent bytov vyhradiť na sociálne účely, pre osoby s regulovaným nájomným. Áno, bývanie je nevyhnutné pre život. 

21. marec 2020 Bratislava: Igor Matovič sa stretáva s bývalým premiérom Petrom Pellegrinim. Matovič chcel vo vládnutí zaviesť novú kultúru. No jeho vláda má problémy s efektívnym míňaním peňazí rovnako ako tá predošlá. VLADIMÍR ŠIMÍČEK/AFP/PROFIMEDIA21. marec 2020 Bratislava: Igor Matovič sa stretáva s bývalým premiérom Petrom Pellegrinim. Matovič chcel vo vládnutí zaviesť novú kultúru. No jeho vláda má problémy s efektívnym míňaním peňazí rovnako ako tá predošlá.

No pre život sú nevyhnutné aj ďalšie veci. Zavedie vláda aj povinnosť 5 až 10 percent lacnejších výrobkov pri výrobe chleba, topánok alebo detských plienok? V konečnom dôsledku by podobné politiky mohli chudobným pomôcť len ťažko. Sociálne byty v developerských projektoch totiž nakoniec niekto bude musieť zaplatiť. V lepšom prípade to vo vyššom nájomnom zaplatia bežní nájomníci. V horšom prípade k danej výstavbe vôbec nedôjde. Vláda bude môcť ľahko ukázať na všetky povinne vybudované sociálne byty. No už nikto neukáže na projekty, ktoré v dôsledku tejto politiky nikdy neuzreli svetlo sveta.

Aj podľa Goliaša dané opatrenie povedie „k zvýšeniu cien bytov v rámci nových developerských projektov a pravdepodobne aj k zníženiu investícií developerov, a tým pádom aj nižšiemu počtu nových bytov“. AZZZ však na navrhovanej politike vidí aj pozitívum: „Výstavbu nájomných bytov rozhodne vítame, pretože sa tým podporí mobilita za prácou“. 

fico ako kráľ finančnej zodpovednosti?

Vláda ďalej v dokumente spomína, ako chce zlepšiť finančné zdravie štátu. Všetky navrhované zmeny podľa nej „posunú Slovensko do roku 2030 k špičke európskych krajín v riadení verejných financií“. Žiaľ, pravdou je presný opak. Ak by vláda všetky svoje plány zrealizovala, Slovensko by zbankrotovalo a kráľom finančnej zodpovednosti by oproti nej bol ešte aj bývalý premiér Robert Fico.

Európska únia môže Slovensku poskytnúť približne 7 miliárd eur a veľkú časť z toho tvoria len pôžičky. No keď spočítame iba výdavky, ktoré v dokumente vláda priamo vyčíslila, dostaneme sa na neuveriteľných 28 miliárd eur! Vládne plány si teda vyžadujú minimálne štvornásobok dostupných financií. A to ani tých 28 miliárd nemusí byť realistická suma. V prvom rade je totiž otázne, akú výšku by mali nevyčíslené výdavky, ktoré vláda tiež plánuje. Je pokojne možné, že konečné náklady by boli aj o desiatky miliárd eur vyššie. V druhom rade, pri štátnych projektoch sú počiatočné odhady finančných nákladov zvyčajne skôr zbožným prianím ako realitou. Prečo by to tentoraz malo byť inak?

AZZZ hovorí, že je to nezodpovedné, lebo „kvalitná príprava s reálne vyčíslenými nákladmi je nevyhnutná“. Goliaš poukazuje na to, že vláda si neskôr bude musieť dokončiť svoje úlohy: „V ďalšej fáze je potrebné zúžiť okruh iniciatív na tie, ktoré budú financované z fondu obnovy.“ Reguli navyše upozorňuje, že veľkým problémom môže byť kontrola reálnej pridanej hodnoty týchto projektov. V opačnom prípade hrozí míňanie len pre samotné míňanie: „Problémom je hlavne efektívnosť. Aby projekty, ktoré chcú na tých sedem miliárd napasovať, neboli len projektmi na minutie peňazí. “

zvýšenie platov pre učiteľov len dočasné?

A nakoniec, suma výdavkov je vyčíslená len na niekoľko rokov dopredu. Vláda napríklad plánuje zvýšiť mzdy zdravotným sestrám alebo učiteľom. Čo sa s nimi stane po tých pár rokoch? Zníži vláda spomínané platy a zastaví mnohé rozbehnuté projekty? Samozrejme, to už Matovičovu vládu trápiť nemusí – toto dedičstvo po nej preberú ďalšie. Možno sa raz dočkáme toho, že Fico bude sanovať štátny rozpočet po Matovičovi.

Reguli upozorňuje, že takýto prístup je nezodpovedný. Akákoľvek významná ekonomická kríza v budúcnosti totiž „môže rozhádzať verejné financie ešte viac, než už sú“. Na dokumente navyše podľa neho vidno, „že sa plánuje na obdobie jednej, maximálne dvoch vlád“. Skutočnosť pritom môže byť ešte horšia. Goliaš totiž pripomína, že takto navrhnuté výdavky pravdepodobne neprejdú Európskou komisiou. Napríklad trvalé výdavky môžu v dokumente ostať len za podmienky, že sa jasne určí spôsob a zdroje ich financovania do budúcnosti,“ konkretizuje. Je teda možné, že mnohé sľuby zostanú len snami bez reálnej využiteľnosti.

EÚ môže Slovensku poskytnúť približne 7 miliárd eur a veľkú časť z toho tvoria len pôžičky. Výdavky sa môžu vyšplhať na neuveriteľných 28 miliárd eur.

sú tu aj dobré návrhy

Aby sme neskončili s hlavou v smútku, vo vládnom dokumente našťastie nechýbajú dobré návrhy. Väčšina z nich však nie je zásadná či zaujímavá a spočíva len v rôznych zmenách parametrov, napríklad sociálneho systému alebo systému súdnic­tva. Množstvo z týchto zlepšení by bolo zavedené tak či tak, bez ohľadu na balík peňazí od EÚ a pravdepodobne aj bez ohľadu na to, kto by bol aktuálne pri moci.

Vládu rozhodne možno pochváliť za to, že chce pokračovať v prijímaní „debyrokratizačných balíkov“, ako bolo napríklad podnikateľské kilečko, ktoré v júli prešlo parlamentom. Vláda tiež chce zásadne zjednodušiť stavebné konanie. Jej ambície nie sú veľmi vysoké – chce skrátiť bežnú dĺžku stavebného konania z dnešných 300 dní na 150 dní (stále veľmi dlhá lehota). Aj to navyše vláda plánuje vykonať až do roku 2026. Chvályhodné je aj naviazanie dôchodkového veku na rast strednej dĺžky života alebo zadefinovanie nárokov pacientov v zdravotnom poistení. Vláda tiež chce zjednodušiť daňový systém. Na inom mieste však spomína, že v rámci boja proti daňovým únikom môže byť daňový systém dokonca sprísnený. Obrovským posunom vpred by bolo aj zavedenie environmentálne zodpovednejšieho systému v zmysle „znečisťovateľ platí“. Ibaže to vôbec nie je v súlade s inými environmentálnymi návrhmi, ako napríklad so zvyšovaním objemu recyklovania len pre recyklovanie samotné.

Nech privierame oči, ako vieme, vo všeobecnosti vládny dokument pôsobí veľmi negatívnym dojmom. V konečnom dôsledku tak nedávajú zmysel ani otázky, ako by vyzeralo Slovensko, ak by sa dokument v plnej miere pretavil do praxe. V dôsledku extrémne vysokých výdavkov, ktoré dokument prináša, a tiež z iných spomínaných príčin sú totiž tieto reformy ako celok nerealizovateľné. Čo je teda tento dokument? Povinná jazda a slohová úloha odtrhnutá od reality. Ak vláda v blízkom čase kompletne nezmení svoj prístup, je zaručené, že svoj potenciál na reformy z európskych peňazí nenaplní. 

L

Betón a tehly, no bez vízie

.šimon Jeseňák .témy

Draft reformného plánu je plný prázdnych floskúl ako digitálna ekonomika, znalostná ekonomika a priemysel 4.0. Nikde nie je napísané, že musíme minúť všetky peniaze, ktoré budeme mať z EÚ k dispozícii. Lepšia voľba je peniaze minúť rozumne, nie bezhlavo. Tieto obavy má analytik INESS Martin Vlachynský.

v rozhovore sa dočítate:

  • je reformný balík šitý horúcou ihlou,
  • bude mať vláda odvahu robiť reformy, ktoré budú bolieť,
  • aký je najlepší scenár, ako minúť tieto peniaze.

svetlo sveta uzrel reformný dokument, ktorý plá­nu­jeme poslať na schválenie do Bruselu. Aký máte z neho pocit?

Ak sa pozrieme na podmienky tejto hurá akcie, nedá sa čakať, že v šibeničnom termíne vznikne úžasný dokument, ktorý predstaví vízie a nástroje, ako zmeniť Slovensko na úžasnú krajinu. Už definícia balíka EÚ, ktorú členské štáty premieňajú na drobnejšie, je postavená na hlavu. V dokumente, ktorý unikol na verejnosť, som nečakal zázraky. Napriek tomu exis­tuje priestor, aby sme tento dokument zlepšili.

dokument pripravovalo 90 expertov, ale niektorí z nich ani nevedeli, že sú členmi tímu, čo pracuje na reformách. O čom to svedčí?

Vláda sa snaží vyvolať dojem, že dokument je konsenzom. Ale každý, kto už pracoval na nejakom dokumente, mal vo svojej pracovnej skupine odborníkov, ktorí mali odlišné názory a vie, ako veľmi je ťažké dospieť k záveru, pod ktorý by sa všetci podpísali. Predstava, že by sa na reformnom dokumente malo podieľať čo najviac ľudí a  proces by mal byť transparentný, plus by mala nastať celospoločenská dis­kusia, je naivná. Takto politika nefunguje. Väčšina dokumentu vznikla v tmavých chodbách Ministerstva financií.

je reformný balík šitý horúcou ihlou? 

Áno, ale iná ihla sa použiť nedala. Ak sa pozriem na zdravotníctvo, už v minulosti sa riešili niektoré reformy, pri ktorých treba povedať, či ich chceme realizovať alebo nie. Pri nemocniciach je tam vágny bod o optimalizácii sietí nemocníc.

 

optimalizácia siete nemocníc je stratifikácia.

Áno, ale nie je to tam spomenuté. Čo znamená, že ideme optimalizovať sieť nemocníc? Ideme kopírovať plán stratifikácie alebo ideme vymyslieť iný model?

je reformný plán vágny cielene?

Zrejme áno, keďže politici sa nechcú zaviazať na niečo konkrétne, čím si udržiavajú manévrovací priestor. V dokumente je množstvo fráz a vaty.

Martin Vlachynský z INESSBoris NémethMartin Vlachynský z INESS

nie je to pomerne konkrétny plán?

Ako sa to vezme, keďže merateľné kritériá nie sú nastavené. Ako zistíme, že sme najinovatívnejšia krajina v regióne? Rád by som tam videl jasné merateľné kritériá. Napríklad, že sa slovenské univerzity zlepšia v medzinárodných rebríčkoch kvality. 

na presadenie reforiem je kľúčové, aby mala vláda politickú odvahu. Bude mať vláda odvahu robiť reformy, ktoré budú bolieť?

Príliv peňazí bude pôsobiť na reformy kontraproduktívne. Na veľkú časť reforiem, okrem napríklad reformy dôchodkového systému, nepotrebujeme veľa peňazí. Pri reforme školstva nepotrebujeme postaviť ďalšie školy a nepotrebujeme do všetkých škôl nakúpiť nové počítače či novú generáciu interaktívnych tabúľ. Potrebujeme však zmeniť systém, akým sa vyučuje, ako vzniká obsah štúdia alebo ako motivujeme učiteľov. A motivácia učiteľov nie je len o platoch. V zdravotníctve je tiež jednoduché postaviť dvadsať nových nemocníc a nakúpiť najnovšie CT prístroje, lebo na to dostaneme peniaze. Ja sa obávam, že peniaze minieme na betón, tehly a prístroje. Táto finančná injekcia môže reformám ešte poškodiť, lebo nám pomôže udržať súčasný neefektívny systém.

hovoríte, že pôžičky a granty z EÚ môžu pôsobiť kontraproduktívne a hrozí, že zakonzervujeme zlý stav v zdravotníctve a školstve? 

Áno, hrozí, že keď ľuďom nebude padať omietka na hlavu v nemocniciach a zvýšime platy v zdravotníctve a školstve, mnohým zalepíme oči. Reformy sa vždy robili v ťažkých časoch.

my máme ťažké časy. 

Áno, ale prídeme k množstvu peňazí, bez ktorého by reformy možno prechádzali hladšie. A tieto peniaze nám pomôžu zamaskovať, že žijeme ťažké časy. Vidíme to i na správaní sa spotrebiteľov, ktorí pomerne slušne kupujú nehnuteľnosti a nezamestnanosť je relatívne nízka. Stále máme slabé povedomie, že prepukla kríza. Tá totiž dopadla najmä na špecifické skupiny ľudí, ako sú umelci či športovci. Ľudia, ktorí robia vo fabrikách alebo kanceláriách, pracujú z domu alebo čerpajú dovolenky. Zatiaľ však všetko v prin­cípe funguje ako doteraz. Tie peniaze z EÚ sú určené i na to, aby oddialili bolesť, ktorá nás neminie. 

minulý týždeň som sa rozprával s Tomášom Szalayom a Martinom Smatanom, zdravotníckymi analytikmi. Zhodli sa, že predvolebné programy politických strán sú neporovnateľne lepšie ako body v reformnom pláne. 

Určite sú programy politických strán omnoho konkrétnejšie. Napríklad personálne počty zdravotníckych pracovníkov sú dlhodobo známe a je to jedna z najkritickejších vecí v zdravotníctve. V reformnom dokumente hovoríme, že zmeníme kompetencie v zdravotníctve a do štyroch rokov budeme mať o 1 300 všeobecných lekárov viac.

neskôr ich však vzhľadom na zvyšujúci sa vek obyvateľstva budeme potrebovať ešte viac.

Ako hovorím, ciele sú vágne. Zmeníme kompetencie, ale ako vyriešime nedostatok lekárov, zdravotných sestier a iného zdravotníckeho personálu? Faktor, ktorý dlhodobo obchádzame, sú zdravotníci z tretích krajín, čo je podľa mňa jediná možnosť, ako v najbližších rokoch zvrátiť krivku vývoja zdravotníckych pracovníkov. Na Slovensku je to stále tabu. Česká republika má programy orientované na mig­ráciu ukrajinských zdravotníkov do Česka. Ukrajinci nám už možno ušli a budeme sa musieť pozerať do Indie alebo na Filipíny a získavať zdravotníkov z tých­to krajín. Chýba vízia alebo plán B: čo budeme robiť, ak sa nám do štyroch rokov nepodarí získať 1 300 nových všeobecných lekárov. Každý, kto sa na tento dokument pozrie, musí povedať, že tento bod je príliš ambiciózny. Čo ak tých lekárov a zdravotné sestry nezoženieme?

financie z EÚ sa dajú použiť rozumne. Podľa vás ich však minieme na udržanie súčasného stavu?

Slovenské zdravotníctvo je nastavené na Zajacovu logiku, čo je plus-mínus holandský systém, kde si poisťovne navzájom konkurujú a v konkurenčnom prostredí zazmluvňujú poskytovateľov. Štát určuje, aká bude dostupnosť a kvalita služieb. Naopak, sen väčšiny slovenských politikov je unitárny systém zdravotného poistenia, v ktorom štát riadi poskytovateľov zdravotnej starostlivosti a určuje ceny za výkony. Všetky kroky za posledných pätnásť rokov smerujú k riadenému NHS systému. Systém sa nedá postaviť tak, že budeme mať logiku stojacu na tých Zajacových prazákonoch, a zároveň na týchto zákonoch si vybudujeme nejaký NHS systém. Víziou by bolo, keby sme povedali – ideme dotiahnuť Zajacov systém po vzore Holandska. Alebo ho ideme upraviť a spravíme tu švajčiarsky systém. Alebo britský NHS systém – budeme mať jednu poisťovňu, regulované ceny, všetky nemocnice budú štátne. Mne by sa taký systém nepáčil, ale je to aspoň vízia. Je to predstava toho, čo chceme dosiahnuť.

Druhá časť odpovede na otázku je, že peniaze, ktoré prídu, nebudú zadarmo. Zaplatíme ich v podobe dlhov. Priamo ako krajina, v podobe dlhov EÚ a v podobe zvýšeného zdanenia. Preto je najlepšie využitie také, ktoré nenafúkne veľkosť štátu, ale pomôže nám šetriť vlastné zdroje. Nájdime priestor, kde zredukovať naše výdavky a využiť európske peniaze spôsobom, aby sme vedeli splácať náklady v budúcnosti. Predstava mnohých politikov je, že spravíme fantastické investície, ktoré budú mať plusové výnosy a z tých výnosov výdavky splatíme. Ale my sme takéto investície v minulosti nevedeli urobiť z riadnych eurofondov. Predstava, že keď budeme mať pomaly trojnásobnú sumu, slovenskí realizátori objavia projekty, ktoré vyprodukujú obrovskú pridanú hodnotu v budúcnosti, z ktorej to celé zaplatíme, je scestná.

a v tom dokumente je niečo, čo by takéto šetrenie dokázalo urobiť?

Teoreticky by to mohlo byť kapitálové posilnenie niektorých nemocníc. Ich kapitálový dlh je pomerne jasný, takže v budúcnosti by sme to museli zaplatiť. A investície do tej infraštruktúry, kde je zjavný dlh – cesty prvej triedy, mosty... Investovanie je ťažké. Aj keď investuje súkromník, sú to mesiace premýšľania a riskovania vlastných peňazí. Máme pár týždňov na to, aby sme vysypali vedro nápadov, ako minúť sedem miliárd. 

vedro nápadov by tie strany mali mať pripravené, nie? Všetci hovorili o reforme školstva, zdravotníctva, prokuratúry, justície, ale dokument vyzerá, ako keby na tom pracovali ozaj len pár týždňov. Je tu minister, ktorý už vie, čo ideme robiť, a tie peniaze od EÚ sú už len bonusom?

Aké peniaze treba na reformu justície? Čo tam treba vybudovať za 200 alebo 300 miliónov? To sú manažérske reformy, kde musíme zmeniť fungovanie systému. Sem-tam musíme vybudovať nejaký IT systém alebo niekde niečo zaplatiť, ale na to nepotrebujeme obrovský balík. U nás sa najľahšie míňajú peniaze na infraštruktúru – diaľnice, železnice, mosty.  Ale aj tak už teraz nestíhame míňať peniaze, ktoré na infraštruktúru máme. Preto vzniklo niečo také nemastné-neslané. Lebo minúť tie peniaze, aby to aspoň vyzeralo, že to dáva zmysel, je ťažké.

ten dokument ešte má niekoľko dní na prvý draft. Máte dojem, že sa ešte dá vylepšiť? 

Tu sa už dostávame k tomu, kto je vlastníkom tých procesov pri tvorbe toho plánu.

a my to vieme?

Ja to neviem. Neviem, akú moc tam majú jednotliví ministri, akú moc tam majú analytické inštitúty ako IFP, ktorých práca tam v mnohých veciach trošku prebleskuje. Prekvapilo ma aj to, že sa tam zjavili veci z volebného programu Progresívneho Slovenska, ako je bilbordová daň a podobne. Určite to nie je tak, že minister sedí nad počítačom a vymýšľa svoje nápady. On má skupinu ľudí a to, aká ucelená je tá skupina ľudí a ako ľahko cez ňu k ministrovi prechádzajú veci zvonka, to nedokážem posúdiť. Nie je to tak, že keď každý analytik na Slovensku pošle nejaký nápad, tak sa zjaví v reformnom pláne.

to neočakávame, ale očakávame, že pripomienky analytikov a expertov, ktorí boli prizvaní, by mali byť zohľadnené. Keď si politik najme experta, ktorý dostáva plat, tak asi očakávame, že politika zaujíma jeho názor. 

Rozlišujme medzi poradcami. Drvivá väčšina z tých ľudí, ktorí sú spomínaní v rámci tej deväťdesiatky, neboli platení ako profesionálni poradcovia konkrétneho ministra. Ide aj o ľudí, ktorí buď formálne alebo neformálne zareagovali. Politickú zodpovednosť vždy má v konečnom dôsledku skupina politikov.

dokument vznikal pod patronátom ministerstva financií. Je dobré, že sa to nerozdelilo, že rezort zdravotníctva robí ministerstvo zdravotníctva, rezort školstva ministerstvo školstva a podobne?

Ministerstvo financií je kľúčový rezort, ktorý rieši, kam pôjdu prostriedky. Reálna možnosť vidieť do všetkých kútov je obmedzená. Preto dúfam, že to celé nenapísali iba experti z ministerstva financií.

v zozname ľudí, ktorí písali reformný dokument, nie je minister školstva, minister zdravotníctva. Teda ľudia, ktorí za svoje oblasti zodpovedajú.

Predpokladám, že nejakým spôsobom do agendy prispeli.

v dokumente sa tiež píše o výdavkoch na platy ses­tier a učiteľov medzi rokmi 2024 až 2026. Ale zamýšľajú sa vôbec nad tým, kde zoberú peniaze na platy potom?

Toto je typický problém eurofondov. Projekty zaniknú, keď príde posledná tranža grantu. Ak sa nemýlim, tento balík je rámcovaný tak, že to, čo sa z neho podporí po úvodnej injekcii, by malo byť samonosné. Komisia bude požadovať, aby jednotlivé body boli samonosné z dlhodobého hľadiska.

Chýba vízia alebo plán B: čo budeme robiť, ak sa nám do štyroch rokov nepodarí získať 1 300 nových všeobecných lekárov.

čo znamená samonosné?

Že sa budú už financovať samy a dokážu vytvoriť nejaké zdroje pre svoje fungovanie. Pri pláne budú musieť zdôvodniť svoje ciele. 

aký je najlepší scenár, ako minúť tieto peniaze a využiť tento dokument?

Najlepší scenár je ten, že politici k tým peniazom nebudú pristupovať ako k niečomu, čo sa musí minúť. To sme videli pri eurofondoch, kde sa nariekalo, že máme slabé čerpania, ale nikto sa veľmi nepýtal, čo za tie eurofondy máme. Pre mňa bude najlepšie, ak sa peniaze využijú s vedomím, že ich najbližších 30 rokov budeme splácať, takže ich nenalejeme do betónu a káblov, kde nebudú mať jasný prínos. Radšej hľadajme cesty, aby nám európske peniaze pomohli ušetriť naše vlastné dane a odvody. Aby sa dali potom znížiť naše dane a odvodové zaťaženie, tým že ušet­ríme na našich slovenských výdavkoch a dokážeme to zaplatiť z týchto peňazí. Najhoršie bude, ak každý politik hodí do pľacu svoje intelektuálne dieťa a z toho sa nakúpia nejaké investičné nezmysly. Po piatich rokoch sa na to pozrieme a bude to ako slovenský e-government, ktorý stál miliardu eur, mal vznešenú úlohu skvalitniť verejnú správu, zlepšiť kontakt s občanmi a podnikateľmi, ale v realite veľmi nefunguje. Je riziko, že tak ako sa neefektívne minuli miliardy predtým, minú sa aj v budúcnosti. A to netreba pozerať na europeniaze. Od roku 2012 do 2019 v slovenských verejných financiách vďaka ekonomickému rastu pribudlo nejakých 6 miliárd eur. Kde ich vidíme? Kde sú tie úžasné veci, ktoré sme si za tých 6 miliárd zabezpečili? A ja to chápem, lebo aj keby ma zavolali, že napíš nám ten program ty, tak ja zodpovedne neviem povedať, poďme minúť 7 miliárd tak a tak, a budeme ďalšie roky v pluse.

ale ty hovoríš, že nemusíme minúť sedem miliárd. Hovoríš, že radšej minúť iks miliárd, ale správne.

Ja si pamätám, že časť z toho balíka sú europokryté úvery, my si reálne požičiame. Nezadlžujme sa toľko.

sú tam aj iné riziká?

Možno „vďaka“ tým peniazom zabijeme časť toho dobrého, čo tu je. Vznikne tendencia budovať štátne podniky, už sa hovorí o IT firme, o štátnom developerovi, o chvíľu bude čisto štátna elektráreň, štátne recyklačné centrá, teda veci, ktoré už dnes robia trhoví hráči, ponúkajú tieto služby, a teraz povie štát: ja mám peniaze, idem stavať recyklačné centrá, elektrárne. Iks štátnych podnikov vytlačí tie súkromné a o desať rokov budeme mať štátne podniky rovnako neefektívne ako tie, ktoré sú tu dnes, ale bude ich dvojnásobný počet. A tam, kde súkromný kapitál robil investície na vlastné riziko a s vlastnými peniazmi, a preto ich robil lepšie ako politik, ktorý tam nevkladá vlastné riziko, sa súkromný kapitál stiahne. A narastie tu štát nielen vo forme verejnej správy, ale aj v podobe priamej prítomnosti v ekonomike.

čo je ešte dôležité spomenúť pri tejto téme?

Strašne veľa vecí. Napríklad zmeny myslenia na úrovni Európy. EÚ hovorí o zelenom raste. Ale to je oxymoron. Zelená ekonomika nie je o raste, to je náklad. Keď chcete znižovať emisie, recyklovať, to sú nákladové položky, z toho sa nedá rásť. Tie predstavy, že my zakážeme spaľovacie motory a budeme vyrábať elektromobily a na tom zarobíme a postavíme ekonomiku, sú scestné. To sú problémy, tie predstavy nie sú o raste, to sú veci, ktoré majú zápornú návratnosť a bude ich treba zaplatiť. Kopa prázdnych floskúl, ako digitálna ekonomika, znalostná ekonomika, a priemysel 4.0. Všetko sú to zaklínadlá bez obsahu a ja sa bojím, že celá Európa sa odkloní od toho ekonomického modelu, ktorý tu bol od cca 90. rokov. Aj preto, že tento newspeak označuje klasický ekonomický rast ako prekonanú neoliberálnu hlúposť a tvrdí, že treba hľadať a budovať niečo širšie, čo nevie ani pomenovať, nejakú radosť „všehomíru“. Vidíme, že medzi tým, čo má spolufinancovať tento balík, je poplatok za prístup na európsky trh. To znamená, že Európa sa bude viac zatvárať pred svetom, pred globalizáciou.

Možno „vďaka“ tým peniazom zabijeme časť toho dobrého, čo tu je. Vznikne tendencia budovať štátne podniky, už sa hovorí o IT firme, o štátnom developerovi atď.

a nerátajú s tým, že to urobia recipročne ostatní?

Neviem. Ja chcem mať dostupné služby Amazonu, Googlu, Facebooku... Možno EÚ zabudla, že nie je pupkom sveta. My po odchode Británie sme ešte menšou časťou globálnej ekonomiky a India, Čína a iné ázijské štáty rýchlo rastú a sme čoraz menej zaujímaví pre globálne korporácie, ktoré ťahajú spotrebiteľsky pokrok. Tým, že sa budeme čoraz viac uzavierať do toho skvelého zeleného inkluzívneho neviemakého európskeho sveta, budeme za tým zvyškom zaostávať. Plus všetky tie snahy o zdanenie „zlých technologických korporácií“ vnímam ako jeden príbeh, kde tento plán je také viditeľné vybublanie toho, čo sa deje posledných desať rokov v Európe, a čo sa odchodom Británie ešte urýchli. 

martin Vlachynský:

študoval na Ekonomicko-správnej fakulte Masarykovej univerzity v Brne, kde zís­kal inžiniersky titul. Rok študoval aj na škótskej University of Aberdeen. Do slovenského inštitútu INESS nastúpil ako analytik v roku 2012 po predchádzajúcej spolupráci. V INESS sa venuje najmä hospodárskej politike, podnikateľskému prostrediu a konkurencieschopnosti, obzvlášť v zdravotníctve a v energetike. Venuje sa aj pravidelným projektom Byrokratický index, index Zdravie za peniaze a ekonomickému podcastu Na Vŕšku.

Martin VlachynskýBoris NémethMartin Vlachynský

 
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite