Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Téma .týždňa: Ako zatočiť s korupciou

.michal Magušin .šimon Jeseňák .témy

Jedna z najdôležitejších zmien po parlamentných voľbách budú opatrenia na boj proti korupcii, ale aj reforma fungovania polície či prokuratúry. Aké konkrétne kroky majú pripravené experti na tieto oblasti zo strán demokratickej opozície?

Téma .týždňa: Ako zatočiť s korupciou GABRIEL KUCHTA/PETIT PRESS/PROFIMEDIA 17. apríl 2018 Bratislava: Policajný prezident Tibor Gašpar oznamuje rezignáciu na svoj post v prítomnosti premiéra Petra Pellegriniho.

diskutujú Veronika Remišová (Za ľudí), Branislav Diďák (Spolu) a Pavol Milan (SaS).

pri pohľade občanov na činnosť polície či prokuratúry často zaznieva otázka, prečo pri rastúcom množstve podozrení nenesú konkrétne, verejne známe osoby za svoje konanie trestnoprávnu zodpovednosť. Hovoríme napríklad o Dobroslavovi Trnkovi, Jánovi Počiatkovi či o Norbertovi Bödörovi. Aká je vaša odpoveď na túto otázku?

Veronika Remišová: Na Slovensku platí dvojaký meter. Môžem to ilustrovať na dvoch príkladoch. Prvým je prístup k prokurátorovi špeciálnej prokuratúry Vasiľovi Špirkovi. Keď Špirko vyšetroval korupčnú kauzu, ktorá sa mala týkať Kaliňáka, prokuratúra zasiahla okamžite. Expresne mu zhabali počítač, mobil, zobrali mu spis a v priebehu pár týždňov bol Špirko obvinený. Úplne opačný prístup vidíme v prípade Dobroslava Trnku. Trnkov prípad Glance House sa riešil viac ako 950 dní.  Napriek nahrávkam, ktoré vyšli najavo a polícia nimi disponuje viac ako rok, Trnka  je stále na slobode, dokonca nie je ani obvinený. Toto sa musí skončiť, zákon má platiť pre každého rovnako a zodpovednosť sa musí vyvodzovať aj v politicky exponovaných kauzách. To je prvý a základný krok. Boj proti korupcii sledujem už niekoľko rokov. Orgány činné v trestnom konaní sa chvália tým, ako stíhajú ľudí, ktorí si ako úplatok zoberú vrecko ryže alebo pár kíl klobás, ale veľká kriminalita, kriminalita bielych golierov alebo politicky citlivé kauzy sa neriešia, sú zastavené a zametajú sa pod koberec.

súčasná vládna garnitúra však evidentne nemá záujem takéto kauzy riešiť. Ako by ste to zmenili, ak by ste po voľbách získali moc?

Pavol Milan: Musím v prvom rade dodať, že nahrávka pána Kočnera s Dobroslavom Trnkom sa vyšetruje, už v marci tam bolo začaté trestné konanie pre dva trestné činy. Vyšetrovateľ musel potom robiť procesné úkony na verifikovanie formálnej stránky nahrávky, ako aj jej obsahovú stránku. Znalecké konanie trvá tri-štyri mesiace. Ak sa však rozprávame v širšom kontexte, riešenie bude spočívať v obsadení dôležitých postov v polícii alebo na prokuratúre ľuďmi, ktorí by s tým mali bojovať. Doteraz sa s tým nebojovalo, práve naopak, bývalý generálny prokurátor spolupracoval s druhou stranou a podobné podozrenia sa týkajú aj bývalého vedenia policajného zboru, bývalého policajného prezidenta, exriaditeľa Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) či bývalého šéfa protikorupčnej jednotky.

Veronika Remišová: Naše riešenie boja proti korupcii spočíva v troch rovinách. Prvá je personálna, musíme dosiahnuť, aby v polícii a na prokuratúre dostali priestor schopní a morálne zdatní ľudia. Druhým pilierom sú legislatívne zmeny, ktoré na Slovensku chýbajú, napríklad zákon o zaistení majetku, ktorý vládna koalícia dlhodobo „torpédovala“. Tretia rovina je kontrola výkonnej moci, kam patrí posilnenie nezávislých kontrolných inštitúcií – teda ide o Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO), Protimonopolný úrad a vo vzťahu k polícii ide o inšpekciu.

zdá sa však, že po vražde Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa začali diať výrazné zmeny vo vedení polície aj NAKA. Tieto tvrdenia počujeme zvnútra polície, oháňajú sa nimi aj predstavitelia súčasnej vlády, premiér tvrdí, že vyšetrovacie orgány majú absolútne rozviazané ruky. Je to tak?

Branislav Diďák: Nie je to tak. Systém funguje stále rovnako, chráni svojich ľudí, sú nedotknuteľní. Kočner „prekročil rubikon“, bol taký bohorovný, že nepočítal s tým, že sa mu niečo môže stať, inak by ušiel z republiky. Systém sa však pre vraždu začal rúcať a jeho „architekti“ preto musia robiť všetko preto, aby ho udržali. Potrebujú vydržať do volieb, a potom si to už „učešú“.

vymenil sa však policajný šéf, riaditeľ NAKA a ďalší...

Branislav Diďák: To nič neznamená, systém sa nezmenil.4. november 2008 Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý musel odstúpiť po vražde Jána Kuciaka.VLADIMÍR ŠIMÍČEK/PETIT PRESS/PROFIMEDIA4. november 2008 Bratislava: Minister vnútra Robert Kaliňák, ktorý musel odstúpiť po vražde Jána Kuciaka.

prečo si to myslíte?

Branislav Diďák: Nemyslím si to, ja to viem. Poznám tých ľudí. Kočnera obetovali, ale karavána ide ďalej.

Veronika Remišová: To, čo hovorí pán Diďák, môžeme demonštrovať na konkrétnom prípade. Vražda sa vyšetrila napriek systému, nie vďaka nemu. Vyšetrila sa vďaka neúnavnej a vytrvalej práci vyšetrovacieho tímu Kuciak, ktorému patrí veľké uznanie. Pozrime sa však na to, čo sa stalo v ostatných dňoch. Najskôr účelovo obvinili opozičného politika, následne obvinenie zrušili. To isté sa deje aj pri Andrejovi Kiskovi, no Počiatek je na slobode, Trnka je na slobode, sudcovia, ktorí sa kompromitovali s Kočnerom, sú na slobode, niektorí dokonca vo výkone funkcie, veď takto to nemôže fungovať. Keď hovoríme o tom, či má dôveru policajný prezident, treba si uvedomiť, že súčasný policajný prezident  Milan Lučanský nie je nepopísaný list. Roky bol šéfom policajnej inšpekcie, teda v úrade, ktorý má kontrolovať políciu. To, čo teraz vychádza najavo, je vizitka práce práve Milana Lučanského z obdobia jeho pôsobenia na policajnej inšpekcii, kde bolo jeho hlavnou úlohou stíhať skorumpovaných policajtov, ktorí prešli na druhú stranu.

Pavol Milan: Polícia má určite výrazne rozviazanejšie ruky, ako to bolo pred vraždou, ale nie v celom rozsahu. Keď idete sedem rokov doľava, nemôžete sa okamžite otočiť a ísť na opačnú stranu. Do niektorých prípadov si vedúci policajní funkcionári nedovolia zasahovať, ale niektoré veci sa riešiť nemôžu.

funguje to tak, že nadriadený konkrétneho vyšetrovateľa, napríklad na NAKA, povie svojmu kolegovi, že daný prípad nemá riešiť?

Pavol Milan: Nie, tak to nefunguje. Musíme rozlišovať dve veci. Prvá je operatívne rozpracovanie, druhá je priamo vyšetrovanie. Ak sa rozbehne vyšetrovanie, je tam už malá možnosť vplyvu na vyšetrovateľa, pretože ak je vyšetrovateľ svedomitý, rázny a zásadový – a týchto ľudí je na NAKA väčšina – nepripustí, aby mu niekto zasiahol do vyšetrovania spôsobom, že nemôže alebo musí vzniesť obvinenie. Navyše je trestné konanie už pod dozorom prokuratúry. Oveľa jednoduchšie je to v operatívnom rozpracovaní. Operatívcovi môže nadriadený povedať, či do veci ideme, alebo nejdeme a tento proces vôbec nie je pod kontrolou prokuratúry, čo otvára omnoho väčšie pole pôsobnosti na manipuláciu. A operatívne rozpracovanie je podkladom na začatie trestného konania, ktoré už robí vyšetrovateľ.

máte s tým osobnú skúsenosť?

Pavol Milan: Áno. Keď som začal vyšetrovať kauzu Chovanec, sedeli sme spolu dvaja vyšetrovatelia. Jedným som bol ja, prípad som študoval dva či tri dni, druhým bol človek, ktorý kauzu vyšetroval predo mnou. Povedal som nadriadenému, aby sa nás opýtal na právny názor. Kým on povedal, že podľa neho je to na zastavenie trestného stíhania, ja som povedal, že je to podľa mňa jeden z najväčších podvodov s DPH, ktorý sa na Slovensku udial. Ak nadriadený chce, aby bol takýto skutok zastavený, tak prípad pridelí vyšetrovateľovi, ktorý má právny názor ako môj kolega. A za právny názor nie je možný postih.

popísali sme teda súčasný stav: je tu zmena, ktorá bola vynútená vonkajšími okolnosťami a nie je dostatočná. Pozrime sa však ešte na tému boja proti korupcii z pohľadu opatrení, ktoré sa dajú urobiť mimo polície a prokuratúry. V minulosti sa prijalo niekoľko opatrení, ktoré boli pre boj proti korupcii dôležité, napríklad povinné zverejňovanie zmlúv, register partnerov verejného sektora. Aké iné zákony na boj proti korupcii ešte treba presadiť?

Veronika Remišová: Keď hovoríte o zverejňovaní zmlúv, treba to ešte dotiahnuť do konca. Dnes vidíme, že sa povinne nezverejňujú všetky prílohy a dodatky k zmluvám, napríklad prílohy s rozpočtom alebo realizačné zmluvy, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a často obsahujú dôležité informácie. Súčasný zákon má obrovské diery. Pod zákon o slobodnom prístupe k informáciám napríklad nepatria niektoré dcérske spoločnosti štátnych podnikov, nevieme o nich vôbec nič, sú to „čierne diery“, kde si môže robiť politický nominant čokoľvek, a to napriek tomu, že hospodária s verejnými zdrojmi. Momentálne napríklad ministerstvo dopravy odmieta zverejniť kľúčovú časť zmluvy, ktorá sa týka diaľničného mýta, a teda za koľko môže štát odkúpiť elektronický systém výberu mýta po skončení zmluvy. Ministerstvo to tají, mimochodom, mýtny tender považujem za jednu z najväčších zlodejín v histórii Slovenska. V oblasti otvorenosti štátu smerom k občanom my navrhujeme riadiť sa zásadou, že všetko, čo nie je tajné, je verejné, teda zverejňovanie dát v čo najväčšom rozsahu. Ďalším opatrením je automatické prepojenie registrov. Na rozdiel od Slovenska sú v Českej republike všetky dokumenty na jednom mieste, elektronicky a okamžite prístupné. 

Veronika RemišováBORIS NÉMETHVeronika Remišová

Čo sa týka legislatívy, jeden z kľúčových zákonov je funkčný zákon o preukazovaní príjmov a pôvodu majetku. Na tomto zákone si desať rokov robil reklamu Robert Fico. Presadil úplne nefunkčný  zákon, na ktorého základe bolo odsúdených nula ľudí. Zákon nefunguje, môžeme sa pýtať, či práve to nebol Ficov zámer. A pritom keby sme mali funkčný zákon, mohli by sme ho uplatniť na Bašternáka alebo na Kočnera, ktorí sa zbavili majetku, alebo na Jankovskú. My máme pripravenú novú koncepciu zákona, ktorú sme predkladali v parlamente, no vládna koalícia ju odmietla, keďže jediné, čoho sa gauneri boja, je, že prídu o svoje majetky. Ďalší potrebný zákon je dotiahnutie hmotnej zodpovednosti, zákon na reguláciu lobingu, zlepšenie transparentnosti čerpania eurofondov, kde sme tiež predkladali konkrétnu zákonnú úpravu, ktorej pointou bol zákaz eurofondov pre schránkové spoločnosti, ako aj zníženie byrokracie, zavedenie objektívnych kritérií a transparentný výber hodnotiteľov projektov. A samozrejme majetkové priznania verejných funkcionárov, kde by boli jednotné a presné pravidlá pre všetkých verejných funkcionárov tak, aby bol majetok politikov pod kontrolou ľudí. Tieto zákony sú súčasťou nášho protikorupčného balíka a sme pripravení ich okamžite uviesť do praxe.

v čom sa vaše legislatívne návrhy odlišujú od tých, ktoré chce presadiť pani Remišová?

Branislav Diďák: Ja sa s drvivou väčšinou týchto návrhov stotožňujem. Môžeme sa odlišovať v detailoch, ale ak neprijmeme tento balík zákonov, budeme úplne bezzubí. Zákon o preukazovaní pôvodu majetku je úplne bezzubý. Naši politickí aj policajní predstavitelia majú obrovské majetky a nikto sa ich neopýta, ako nadobudli tie vily v zahraničí – aktuálnym príkladom je šéf vojenských tajných. V tom musíme byť jednotní, stojí oproti nám mafia, ktorá tvorí monolit.

pán Milan, aký je podľa vás ten najdôležitejší protikorupčný zákon, ktorý by mal byť schválený ako prvý?

Pavol Milan: Prapríčina vzniku korupcie je vysoký zisk pri nízkom riziku. To znamená, že treba zvýšiť riziko. To môžeme urobiť jedine tak, že polícia bude oveľa akčnejšia, schopnejšia bojovať s korupciou a urobíme to tak, že zmením trestné sadzby pri trestnom čine korupcie.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.posledné
.neprehliadnite