v lete roku 1989 predniesol generálny tajomník ÚV KSČ Miloš Jakeš na stretnutí funkcionárov strany v Červenom Hrádku prejav, ktorého najznámejšie vety zneli takto: „Aby my jsme mohli říct: Ne my si to přejem, podívejte – lid to žádá! A ne prostě, aby my jsme tam byli sami, jak kůl v plotě.” Na jeseň roku 1993 predniesol predseda HZDS Vladimír Mečiar na stretnutí funkcionárov strany v Zlatej Idke prejav, ktorého najznámejšie vety zneli takto: „Tam už sme potom rozhodnutí aj vo vláde čo sme, aj všetci ostatní, je nám to už proste jedno, my sme už bití za pozitívnu robotu, že to prevalcujeme, nech sa deje vôľa Božia, že sa toho dopustíme tak, že sa potom budú všetci diviť.”
Na jar roku 1996 povedal minister vnútra Ľudovít Hudek v telefonickom rozhovore riaditeľovi SIS Ivanovi Lexovi o vyšetrovateľovi únosu Michala Kováča mladšieho takúto vetu: „No však ten, toho kopneme do gúľ.” A Ivan Lexa odpovedal: „Keď ho kopneš do gúľ, dám ti pusu na čelo.” V lete roku 2002 povedal predseda Smeru Robert Fico na súkromnom stretnutí tieto vety: „Ja len môžem povedať, že som zabezpečil, a toto môžem povedať, dúfam, že to nikto nepočúva, zabezpečil som na tento rok 35, na budúci rok asi 40, plus teda ďalšie veci. Zabezpečil som ich, ako tie peniaze, vlastnou hlavou.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.