Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Analýza Vallovej parkovacej politiky: Nepoznáme detaily, no príklady z iných miest sú dobré

.matúš Baňovič .michal Magušin .témy

O novej parkovacej politike primátora Bratislavy Matúša Valla sa toho popísalo veľa, no stále nie je zrejmá jej konečná realizácia. Síce poznáme ceny, no nepoznáme detaily. Celý projekt je totiž len v začiatočnej fáze a vývoj je v procese.

Analýza Vallovej parkovacej politiky: Nepoznáme detaily, no príklady z iných miest sú dobré ROBERT TAPPERT/SITA 15. júl 2015 Bratislava: Vozidlo, parkujúce na najväčšom slovenskom sídlisku Petržalka. Regulácia parkovania má za cieľ upratať verejný priestor, pretože autá parkujú „nadivoko“ na každej voľnej ploche a zaparkovať vo večerných hodinách je veľký problém.

petržalka a Dlhé diely. Notoricky známe miesta, kde po sedemnástej večer zaparkujete s veľkými ťažkosťami. Najväčšie slovenské sídlisko sa začalo projektovať už v šesťdesiatych rokoch a bolo dimenzované pre stotisíc obyvateľov. Architekti však vtedy nerátali s tak veľkým nárastom počtu áut na jednu rodinu. Údajne rátali s jedným autom na dva byty, čo teraz veľa vypovedá o stave parkovania v tejto mestskej časti. Až o pár rokov neskôr sa na kopci pri Dunaji začali stavať Dlhé diely. Napriek technologickému rozmachu a zjavnému rozšíreniu automobilovej dopravy sa inžinieri z Petržalky nepoučili a na možný nárast áut nemysleli. O pár desaťročí neskôr tak vznikol akútny problém, ktorý teraz treba riešiť aj napriek nevôli časti obyvateľstva.

neisté pravidlá

O tom, že je v Bratislave čoraz viac áut, netreba špekulovať. Stačí sa prejsť večer po spomínaných sídliskách, aby si to človek overil na vlastné oči. Podľa magistrátu hlavného mesta narástol počet áut, registrovaných v Bratislave, len od roku 2004 zo 165-tisíc na niečo vyše 311-tisíc. Autá stoja na chodníkoch, na tráve, pri ceste. Zavadzajú chodcom, cyklistom a mamičkám s kočíkmi.

Tento problém sa snažil celomestskou reguláciou parkovania vyriešiť už primátor Ivo Nesrovnal, no nedohodol sa so všetkými mestskými časťami. Zastupiteľstvo síce prijalo všeobecne záväzné nariadenie s pravidlami parkovacej politiky, no aby sa dostali do praxe, musel byť schválený aj štatút. Ten však neprešiel. Mesto sa tak vrátilo na začiatok a nový primátor Matúš Vallo teraz sľubuje, že od roku 2020 sa v Bratislave začne parkovanie v mestských častiach regulovať. 

Na jeho strane zatiaľ stoja všetci starostovia, ale pravda je, že nie úplne na sto percent. Nechávajú si priestor na rokovania, pretože, ako sa ukázalo, okrem cien za ročné rezidentské karty nevieme takmer nič. Proces je ešte len na začiatku. Potvrdzuje to aj starosta Petržalky Ján Hrčka, ktorý sa chystá na rokovania s vedením mesta. „V prvom rade musia ľudia po spustení pocítiť benefity, ktoré dostanú za spoplatnenie svojich áut, ako napríklad vybudovanie nových parkovacích domov, lepšiu verejnú dopravu či infraštruktúru. Budeme trvať aj na tom, aby sa peniaze, ktoré Petržalčania zaplatia, vrátili v čo najväčšej miere naspäť do Petržalky.“

11. apríl 2019 Bratislava: Parkovací automat na Medenej ulici v Bratislave. Obyvatelia hlavného mesta by mali mať možnosť zakúpiť si ročnú parkovaciu kartu pre oblasť, v ktorej žijú. Finálna podoba novej parkovacej politiky v Bratislave však ešte nie je známa a očakáva sa emotívna diskusia.BRANISLAV BIBEL/SITA11. apríl 2019 Bratislava: Parkovací automat na Medenej ulici v Bratislave. Obyvatelia hlavného mesta by mali mať možnosť zakúpiť si ročnú parkovaciu kartu pre oblasť, v ktorej žijú. Finálna podoba novej parkovacej politiky v Bratislave však ešte nie je známa a očakáva sa emotívna diskusia.

Nový koncept parkovacej politiky vychádza aj z územného generelu dopravy hlavného mesta, čo je analytický dokument z roku 2015. Analyzuje dopravu v Bratislave a upravuje to, akým smerom by sa mala do budúcna uberať. Pri jeho pozornom študovaní však človek nájde pár rozporov. Napríklad sa v ňom uvádza, že počet obyvateľov Bratislavy do roku 2040 klesne. 

Podľa generelu bude v Bratislave v tomto roku 390-tisíc obyvateľov. Štatistický úrad hovorí, že k 30. júnu 2018 malo v hlavnom meste trvalý pobyt viac ako 431-tisíc ľudí. Neoficiálne odhady však hovoria, že je to o dvestotisíc ľudí viac. Treba povedať, že dopravný generel vychádza z odhadov demografického vývoja obyvateľstva, ktoré má celoslovensky klesajúcu tendenciu. 

Magistrát však pracoval aj s ďalšou demografickou štúdiou, ktorá berie do úvahy aj prirodzenú migráciu. Tá hovorí o tom, že do roku 2050 by mala mať Bratislava 490-tisíc obyvateľov. Rozdielne štúdie a čísla spôsobujú zmätok. Markantný nárast obyvateľov napriek tomu vidieť v priľahlých obciach Bratislavy, ktoré sa čím ďalej, tým viac rozrastajú o nové štvrte. Rovnako je nepopierateľný rozmach developerských projektov v rámci mesta, kde sa byty predávajú ako teplé rožky. Prečo to stojí za zmienku? 

S počtom obyvateľov totiž veľmi úzko súvisí aj počet áut. Pri tvorbe parkovacej politiky musí magistrát nevyhnutne rátať aj s istým prírastkom osôb, aby mala parkovacia politika zmysel aj do budúcnosti. Zbytočne vymyslíme pravidlá na súčasnú situáciu, ktorá môže byť o päť či desať rokov úplne odlišná. Na magistráte si to uvedomujú, tak ako aj to, že denne príde do Bratislavy niekoľko tisíc áut a aj tie je potrebné niekam upratať. Čo sa teda v hlavnom meste chystá?

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite