keď na jar budúceho roka pôjdeme voliť nového prezidenta, budeme mať s vysokou pravdepodobnosťou na výber z rekordného počtu kandidátov. Už teraz ich je požehnane, v éteri sa objavilo už 13 mien, ale očakávať môžeme ešte kandidáta Smeru, SNS, Mosta, SMK či ďalších, nezávislých kandidátov. Keď v roku 2014 vyhral prezidentské voľby Andrej Kiska, v prvom kole mal proti sebe trinásť súperov. V roku 2009 dokonca na hlavu štátu kandidovalo len sedem ľudí. Čo sa teda deje?
Súčasná situácia môže mať niekoľko jednoduchých zdôvodnení. Prvým z nich je fakt, že prezidentské a parlamentné voľby delí relatívne krátky čas. Postaviť vlastného prezidentského kandidáta je teda výbornou príležitosťou posilniť značku vlastnej strany, bez ohľadu na to, či má naozaj šancu na celkové víťazstvo. Táto filozofia síce dáva zmysel, ale skúsenosť víťazných opozičných spojenectiev zo župných volieb ukazuje, že voliči vedia volebné spájanie sa strán oceniť. Napriek tomu to vyzerá tak, že opozičné subjekty SaS, OĽaNO, Sme rodina, ale aj ich potenciálni partneri z KDH či z Progresívneho Slovenska budú hrať „na seba”. Prečo?
všetci proti všetkým
Najsilnejšia opozičná strana Sloboda a solidarita (SaS) slovami svojho podpredsedu Ľubomíra Galka otvorene priznáva, že do hľadania spoločného opozičného kandidáta sa „až tak strašne ani netlačili”. Podľa Galka rokovania o možnej dohode na spoločnom prezidentskom kandidátovi síce prebehli, ale neboli príliš intenzívne, pretože strany navzájom vycítili, že chcú postaviť vlastných kandidátov. Zavážiť mal najmä faktor dvojkolovej voľby, s ktorým sa pri spojenecky úspešných voľbách do VÚC počítať nedalo. Galko pripúšťa, že ak by hrozil postup dvoch „neprijateľných kandidátov” do druhého kola, bude nutné vzdať sa kandidatúry v prospech jedného človeka, aby katastrofe zabránili. Tento scenár je však podľa Galka nepravdepodobný, pretože aj na „alternatívnej scéne” sa rozširuje ponuka kandidátov, ktorí si navzájom rozdelia svojich voličov.
„Kandidatúra Mikloška je pre konzervatívcov ponukou najvyššieho rangu.“
SaS-ka nakoniec siahla po svojom spoluzakladateľovi, úspešnom vedcovi Robertovi Mistríkovi. Ten síce kandiduje ako nezávislý kandidát a do veľkej miery ním aj je, keďže 90 percent kampane si platí sám, no podpora SaS je silnejšia a priamejšia, ako sa obidve strany oficiálne tvária. Cítiť za tým šikovnú stratégiu: voličom SaS jasne ukázať, kto je ich jednotkou, ale zároveň osloviť širšiu skupinu ľudí. V línii tejto stratégie sú aj Mistríkove opatrné odpovede na novinárske otázky, v ktorých sa vyhýba polarizujúcim tézam, ako sa len dá.
V zákulisí sa o plánoch strany SaS ohľadom prezidentských volieb dozviete aj to, že ešte predtým, ako sa objavilo Mistríkovo meno, bol Richard Sulík ochotný podporiť konkrétneho kandidáta OĽaNO. Pri týchto plánoch však narazil na iný názor aj vo vlastnej strane. Najskôr sa uvažovalo aj o kandidátovi (či kandidátke) priamo zvnútra strany, potom prebehla interakcia s Robertom Mistríkom.
MICHAL BURZA/SITA21. marec 2009 Bratislava: Prezidentský kandidát František Mikloško vo volebnej centrále pri svojom druhom pokuse stať sa hlavou štátu.
Na rozdiel od SaS, ktorá sa chopila iniciatívy a rázne sa pustila do sólovej hry, zostáva pozícia hnutia OĽaNO zastretá rúškom tajomstva. Šéf hnutia Igor Matovič ešte v januári hovoril o troch verejne známych menách, ktoré mali prejaviť záujem o podporu v prípadnej kandidatúre. Mená prezradiť nechcel, keďže jeho cieľom bol „spoločný postup opozície”. Ten je však už pasé a Matovičove mená stále známe nie sú. V prípade OĽaNO sa teraz dá uvažovať o troch scenároch. Podľa prvého by OĽaNO podporilo niektorého z už známych kandidátov. Tento scenár je však podľa našich informácií takmer vylúčený.
Druhá možnosť je, že do súboja pôjde Veronika Remišová.
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.