Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Vladimír Palko: Ešte nie sme v bode zlomu

.michal Magušin .témy .rozhovor

Prečo sa za desaťročie vlády Smeru v slovenskej polícii presadil formalizmus, klesla jej dôveryhodnosť a slúži záujmovým skupinám? Aká je cesta von? Čo si myslí o zhromaždeniach Za slušné Slovensko, Kuffovi a spore Kiska-KBS? Exminister vnútra Vladimír Palko.

Vladimír Palko: Ešte nie sme v bode zlomu Nina Bednáriková / SITA 17. január 2006 Bratislava: Minister vnútra Vladimír Palko otvára nové obvodné policajné oddelenie na Dlhých Dieloch.

v zákulisí sa hovorí, že minister vnútra Tomáš Drucker odvolanie policajného šéfa Tibora Gašpara prezidentovi Kiskovi sľúbil. Doteraz to však nespravil. Čo to o ňom hovorí?

Dá sa o ňom povedať to isté, čo o celej strane Smer. K významnejším zmenám sa odhodlajú, až keď je ten tlak veľmi veľký. To platí aj o Druckerovi. Vo vnútri strany Smer to nie je silný hráč. Môžem mu len želať, aby nejakú silu našiel a nemal strach robiť veci, ktoré verejnosť očakáva.

tomáš Drucker si dáva veľmi záležať na svojom obraze vo verejnosti. Dokáže korčuľovať medzi rôznymi záujmami a robiť kompromisy. Zdá sa však, že súčasná situácia je v úplnom protiklade s jeho imidžom. Čím to je?

Je to pre neho nová situácia. Na ministerstve zdravotníctva nebol takým centrom pozornosti. Teraz všetky reflektory svietia na neho a mal by si to uvedomiť. Veď každému by malo záležať aj na tom, ako z politickej funkcie odíde. Keď bude takto vajatať, bude to trápne.

tibora Gašpara však minimálne poznáte už z vášho pôsobenia, menovali ste ho na post šéfa Úradu boja proti korupcii. Ako by ste ho hodnotili?

Osobne ho nejak bližšie nepoznám. Povyšoval som ho na odporúčanie policajného prezidenta. Ja som nebol nejaký despotický minister a dával som na názory podriadených. Vtedy som z Gašpara nemal zlý pocit. Zdal sa mi trošku opatrný. No to sa myslím bavíme iba o mojom poslednom roku vo funkcii, takže nejaký definitívny názor som si na neho neurobil.

keď sme sa bavili s ľuďmi o hlavných kritériách, ktoré by mal mať dobrý policajný prezident, zdôrazňovali hlavne charakter a manažérske schopnosti. Spĺňa Tibor Gašpar tieto kritériá?

Najprv musím poznamenať, že tlak na svoje odvolanie by nemal brať osobne. Verejnosť si s ním spája svoju nedôveru k polícii a to je politický problém, ktorý by mal minister riešiť jeho odvolaním. Inak nechcem nad ním vyslovovať nejaký veľmi prísny súd.

prečo?

Lebo mám len čiastkové informácie. Je to už dvanásť rokov, čo som odišiel z rezortu. Vnímal som ho ako človeka, ktorý dokázal dôstojne vystupovať v médiách. No z toho, čo sa už roky ukazovalo, vidieť, že sa prispôsoboval istým politickým signálom, ktoré do polície vysielala strana Smer. Presadil sa značný formalizmus. Napríklad pri štatistikách. Ešte od čias socializmu boli všetci policajní náčelníci naučení, že kritériom hodnotenia je objasnenosť trestnej činnosti. Podiel objasnených trestných činov lomeno podiel evidovaných trestných činov. Každý, kto ovláda počty, vie, že to číslo viete zvyšovať tým, že buď zvyšujete počet objasnených trestných činov alebo znižujete počet evidovaných. Celé to číslo, ktoré polícia za rok zaeviduje, hovorí strašne málo. Miešajú sa tam dohromady neporovnateľné typy trestnej činnosti. Keď sa bavíme napríklad o korupcii, to je latentná činnosť, ktorá prebieha bez toho, aby ju nejaký úrad bol schopný zaevidovať. A policajti počúvajú politický signál prichádzajúci zhora. Keby chceli, môžu za rok zaevidovať stotisíc trestných činov. A keď chcú, môžu aj dvesto tisíc. Tá choroba spočívala v tom, že to percento objasnenosti sa zvyšovalo neochotou evidovať trestnú činnosť. Keď som sa stal ministrom, zvolil som úplne opačný postup. Nech ľudia vedia, že sú vypočutí. Že sa to aspoň zaeviduje. Policajti to pochopili. Súčasný formalizmus sa potom vrátil späť v poslednej dekáde.

„Niekedy sa politici snažia podmaniť si políciu, niekedy sa policajti snažia vystierať ruky k novej moci.“

myslíte si, že toto je hlavný problém slovenskej polície, ktorý vedie k tej nízkej dôveryhodnosti?

Vedie k tomu, že ľudia to vnímajú. Prídu s nejakým oznámením a sú prehováraní, aby o tom nehovorili. Osobne som sa stal svedkom takej činnosti. Išli sme s rodinou cez Staré mesto a boli sme svedkami normálnej bitky, po ktorej osoba zostala ležať na zemi. Zavolali sme políciu a poskytli aj telefónne číslo, keby bolo treba svedčiť. Nikto nezavolal. Evidentne sa tým nikto nezaoberal. Takúto skúsenosť majú mnohí ľudia. 

potom je však ešte minimálne jeden argument, ktorý je v mysliach ľudí. To je nefunkčnosť polície z hľadiska vyšetrovanie veľkej korupcie a napojenia politikov do rôznych schém.

Jasné, to je ten druhý problém. Ten sa prvý spomínaný sa viac dotýka bežného človeka, ako nejaká veľká korupcia. Tá je výsledkom nejakého ďalšieho signálu. Policajti vnímajú a sami pochopili, že sú veci, ktoré sa stíhať jednoducho nebudú. Nie, že by boli neschopní, no pochopili, aká je spoločenská situácia a nepísané politické zadanie. 

čo presne myslíte tým signálom?

Je to nejaká neformálna reč tela, ktorá prichádza zhora a policajti ju vnímajú. Treba si ale uvedomiť, že boli odstíhaní dvaja bývalí ministri. Tam to šlo, lebo s tým už nebol nejaký politický problém.

v súvislosti s políciou vyvstáva posledné dni ešte jedna vec. Je tu istá nitrianska skupina vplyvného podnikateľa s bezpečnostnou službou, o ktorej vieme, že získava štátne zákazky, jej šéf má príbuzenské vzťahy so súčasným šéfom policajného zboru a hovorí sa o tom, že táto skupina vie obchodovať s políciou.

To je problém číslo tri. Za ktorý môže nielen minister, ale aj policajný prezident. Zákon o služobnom pomere hovorí, ako sa policajt nesmie správať – tak, aby znižoval dôveryhodnosť policajného zboru. Vedenie polície toto ignorovalo alebo si to vykladalo podstatne užšie. Keď vzniknú takéto väzby a napíšu o tom médiá, znižuje to dôveryhodnosť policajného zboru? Samozrejme, že znižuje. Toto vedenie polície a ministerstva ignorovalo. Chýbala trochu vyššia kultúra toho, čo je prijateľné a čo už nie. 

médiá o tomto písali dosť dlho, no skutočnú silu tieto fakty dostali až vtedy, keď boli zavraždení dvaja mladí ľudia. Otázka teraz je, že ak je to už takto prerastené, ako sa z toho dá dostať von?

Každé impérium, ak nie je postavené na dobrých základoch, sa zrúti. Aj nám už sa nejaké impériá na Slovensku zrútili. Zrútilo sa Mečiarovo, zrúti sa aj Ficovo. Pominie aj toto a ten pád už teraz vidíme. Veď Fico bol potupne vyhnaný z Úradu vlády. Toto sa stalo len jemu a komunistom. 

no moc si udržal.

Áno, nie všetko sa udeje v jednom zlomovom bode. Tých bude viacero. V týchto týždňoch som mal pocit, že toto nie je ten jediný a posledný bod. Podobný pocit som mal v deväťdesiatom siedmom, keď bolo vzopätie, ktoré sa volalo Zachráňme kultúru. Aj vtedy som mal pocit, že tým definitívnym budú až voľby v deväťdesiatom ôsmom. 

keď sa však bavíme o vnútre a polícii, čo konkrétne by sa malo stať tam? Nie je to proces, ktorý bude opäť trvať možno desať rokov?

Polícia vôbec nie je celá zlá. Toto vedenie je zodpovedné za krízu a treba ho vymeniť. Možno nejaké pozitívne kroky urobí Drucker a ak nie, tak sa urobia po najbližších voľbách.

stačí vymeniť vedenie, aby sa tie väzby popretŕhali?

Treba povedať, že ani politici, ani policajti nie sú výnimkou nízkej morálky. Všetci sú takí, aké sú aj iné zložky slovenskej spoločnosti. Čo sa polície týka, riešením nie sú rôzne ľavicovo-anarchistické návrhy, ktoré sa objavujú. Mám na mysli napríklad aj ten leták, ktorý som dostal na štvrtkovom proteste. Ten leták hľadá riešenie v inštitucionálnej zmene, no to je riešenie je skôr v zmene morálky. Je to viac o ľuďoch.

nie ste jediný, ktorý toto tvrdí. 

V tom slogane o odpolitizovaní polície je niečo falošné. Treba priznať, že politici nesmú cez svoju moc vnútiť nejaký nemorálny princíp práce polície. No je v tom niečo nezdravé – tie návrhy smerujú proti princípom zastupiteľskej demokracie. Keď tu čítam, že chcú policajný zbor, ktorý nebude súčasťou ministerstva vnútra a bude samostatný a nezávislý, to je rezignácia na zastupiteľskú demokraciu. Kto má potom riadiť políciu? Ad hoc nejaký výbor, ktorý vyjde z najbližšieho mítingu na námestí?

podľa vás je pre fungovanie polície lepšie, keď má minister právomoc odvolávať ľudí pod ním?

Samozrejme. Políciu treba riadiť. A kto to má robiť, ak nie ten, ktorý má mandát od občanov.

čo hrozí, ak by to tak nebolo?

Považujem to za úplnú utópiu a návrh, ktorému chýba elementárna logika. Niekto tú políciu predsa riadiť musí. 

no vyplýva presne z tej veci, ktorú ste spomínali ako prvú. Ľudia nechcú, aby ľudia ako Kaliňák či Gašpar cez políciu pomáhali svojim ľuďom.

Teraz prichádzame k podstate veci. Nie je to tak, že iba politici sú problém a že iba policajti sú skorumpovaní. Je to inak. Každá zložka spoločnosti, ktorá disponuje nejakou mocou, je rovnako pokúšaná ju zneužiť. Týka sa to sudcov, úradníkov a aj novinárov. Veľakrát som sa stretol s novinármi, ktorí sa zachovali hrdinsky, ale aj s takými, ktorí slúžili v prospech skorumpovanej moci.

povedali ste, že podstatou zmeny v polícii je dosadenie charakternejších ľudí. Zlepšenie však môžu do istej miery priniesť aj systémové zmeny, ktoré by mohli zúžiť priestor na zneužitie moci pre menej charakterných ľudí, ktorí sa do funkcií dostanú. Hovorí sa napríklad o možnosti vyberať policajného prezidenta nejakou komisiou. Viete si predstaviť zmeny tohto typu?

Nie. Spoločnosť sa vždy ponára do úpadku a potom prichádza morálne vzopätie. Teraz treba vzopätie, ktoré sa nakoniec prejaví vo volebnom výsledku a v mocenských zmenách.

takže pravidlá riadenia polície by ste vôbec nemenili?

Nerobil by som nijaké zásadné zmeny. Objavujú sa dokonca návrhy, že policajného prezidenta by nemal menovať minister, ale vláda. Vôbec nerozumiem, prečo by to malo priniesť nejakú väčšiu zmenu k lepšiemu, dokonca by sa to mohlo zhoršiť. Teraz je to tak, že policajného prezidenta menuje a odvoláva minister. Je jasné, že je za to zodpovedný minister, keď urobí zlý krok, bude sa za to zodpovedať. Viete čo by sa stalo, keby ho menovala vláda? Keďže tu máme koaličné vlády, nešlo by to nijako inak, ako dohodou. A ktovie, ako všelijako by sa rôzne dohody vzájomne vyvažovali. Mohla by vzniknúť nezdravá situácia, čo hovorím z vlastnej skúsenosti. Vždy, keď sa blížia voľby, sa v policajnom zbore šíria chýry, niektorí sa už pripravujú na nových politických vládcov krajiny a niekedy okolo toho vznikajú veľmi komické situácie. Niekedy sa politici snažia podmaniť si políciu, niekedy sa policajti snažia vystierať ruky k novej moci a „ponúknuť sa“. Menovanie policajného prezidenta vládou by teda prinieslo nejasnosti a aj vo vnútri polície by to vyvolávalo zbytočné mocenské boje. Ak je minister poctivý, tak nesie zodpovednosť, menuje, odvoláva. A má aj ďalšiu úlohu. Zabrániť, aby dochádzalo k politickým rozhodovaniam na nižších funkciách, ktorých je tam strašne veľa, od viceprezidentov až po okresných riaditeľov. 

„Ľudia, ktorí chodia na námestia, sú ľudia všetkých ideologických zameraní.“

máte s tým osobnú skúsenosť?

Keď som bol minister, nemohlo sa stať, žeby mi nejaký politik povedal, akého človeka by na akom poste rád videl a za to by mi mohol vyhovieť v inej politickej oblasti. Zápas, ktorý sme museli zviesť s Pavlom Ruskom, začal práve tým, že v prvých mesiacoch druhej Dzurindovej vlády ma Rusko neformálne žiadal, kto by mohol byť šéfom finančnej polície. Zdvorilo som to odmietol a tam začalo nepriateľstvo a konflikty. Samozrejme, minister nie je najmúdrejší a na personálne nominácie som sa pýtal najbližšieho okolia, ale nakoniec som sa rozhodol sám a sám som aj niesol zodpovednosť. Keď v roku 2006 nastúpila prvá Ficova vláda, stala sa veľmi zlá vec. Jeden funkcionár SNS úplne otvorene povedal, že chcú realizovať svoje predstavy, preto Smeráci môžu mať tamtú funkciu a my sa zasa chceme baviť o krajských a okresných funkcionároch. Ale to je už protizákonné, zákon hovorí, aké predpoklady má spĺňať krajský či okresný funkcionár, do toho by politika mimo ministerstva už nemala zasahovať.

ľudia na námestiach sa momentálne zamerali na zmeny na ministerstve vnútra, v polícii.

 

Celý rozhovor si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia
.neprehliadnite