Zuzana Petrová, docentka na Katedre školskej pedagogiky Pedagogickej fakulty TU v Trnave
V čase profilovania originálnej koncepcie Montessori pedagogiky boli myšlienky Marie Montessori o počiatočnom vzdelávaní detí progresívne a hlboko altruistické. Niektoré prvky z jej vzdelávacej koncepcie v nejakej podobe nájdeme aj v iných dnes fungujúcich predškolských vzdelávacích programoch. Napríklad uvedomovať si existenciu senzitívnych období vo vývine dieťaťa, to patrí medzi štandardy porozumenia špecifickej povahe učenia detí v ranom a predškolskom veku. Rovnako rešpektovanie, že sa dieťa učí vlastným tempom a najefektívnejšie podľa vlastného plánu, vedené vlastným záujmom. Dokáže však tento vzdelávací model ako celok reagovať na potreby komplexného rozvoja dieťaťa, tak ako ich odvodzujeme zo súčasnejších vývinovo-psychologických a kultúrno-psychologických výskumov? Tu sa mi vynárajú pochybnosti o širšom rozvojovom potenciáli pedagogiky Montessori. Spomeniem len niektoré z nich.
Poznávacím znamením pedagogiky Montessori je rozsiahly súbor pomôcok pre učenie. Tieto pomôcky sú premyslene konštruované tak, aby slúžili najmä na nácvik praktických zručností a výcvik zmyslového vnímania (napríklad na určovanie totožnosti predmetov, kontrastov a rozdielov medzi nimi), samostatne alebo vo väzbe na konkrétne oblasti poznávania (matematické predstavy, jazyk a reč a podobne).
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.