Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Dali by ste svoje dieťa do Montessori?

.redakcia .témy

Túto otázku sme položili dvom odborníkom. Tomáš Feřtek spoluzakladal českú spoločnosť EDUin, ktorá sa venuje podpore vzdelávania. Zuzana Petrová spolupracuje na tvorbe pracovných listov a učebných metodík pre materské školy.

Zuzana Petrová, docentka na Katedre školskej pedagogiky Pedagogickej fakulty TU v Trnave

V čase profilovania originálnej koncepcie Montessori pedagogiky boli myšlienky Marie Montessori o počiatočnom vzdelávaní detí progresívne a hlboko altruistické. Niektoré prvky z jej vzdelávacej koncepcie v nejakej podobe nájdeme aj v iných dnes fungujúcich predškolských vzdelávacích programoch. Napríklad uvedomovať si existenciu senzitívnych období vo vývine dieťaťa, to patrí medzi štandardy porozumenia špecifickej povahe učenia detí v ranom a predškolskom veku. Rovnako rešpektovanie, že sa dieťa učí vlastným tempom a najefektívnejšie podľa vlastného plánu, vedené vlastným záujmom. Dokáže však tento vzdelávací model ako celok reagovať na potreby komplexného rozvoja dieťaťa, tak ako ich odvodzujeme zo súčasnejších vývinovo-psychologických a kultúrno-psychologických výskumov? Tu sa mi vynárajú pochybnosti o širšom rozvojovom potenciáli pedagogiky Montessori. Spomeniem len niektoré z nich.

Poznávacím znamením pedagogiky Montessori je rozsiahly súbor pomôcok pre učenie. Tieto pomôcky sú premyslene konštruované tak, aby slúžili najmä na nácvik praktických zručností a výcvik zmyslového vnímania (napríklad na určovanie totožnosti predmetov, kontrastov a rozdielov medzi nimi), samostatne alebo vo väzbe na konkrétne oblasti poznávania (matematické predstavy, jazyk a reč a podobne).

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

prihlásiť predplatiť

.redakcia .témy
.diskusia
.neprehliadnite