Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Aká silná je V4?

.martin Mojžiš .témy

Podľa Viktora Orbána je V4 „taká silná ako ešte nikdy“. Posilnenie tohto zoskupenia považuje Orbán dokonca za najdôležitejšiu udalosť posledného obdobia. Je to naozaj tak? Je V4 skutočne silná? A existuje vôbec?

Aká silná je V4? JACEK TURTZYK/EPA/PROFIMEDIA 9. jún 2017, Varšava, Poľsko: Poľský prezident Andrzej Duda podpisuje kondolenčnú knihu Zbigniewa Brzezinského, v Poľsku narodeného amerického politológa, ktorý zomrel 26. mája 2017.

orbán tvrdí, že V4 združujúca „romantických Maďarov, nadšeneckých Poliakov, racionálnych Čechov a triezvych Slovákov“ nielenže existuje, ale dokonca sa vďaka myšlienkam, ktoré šíri, stáva nositeľkou budúcnosti celej Európy. Skúsme sa teda pozrieť trochu bližšie na tú existenciu, a potom trochu aj na tie myšlienky a budúcnosť.

symbolický vznik, faktický zánik

Prakticky hneď po páde železnej opony v roku 1989 vyšiel v časopise Foreign Affairs článok Zbigniewa Brzezinského Postkomunistický nacionalizmus. Bývalý poradca amerického prezidenta pre národnú bezpečnosť v ňom varoval pred nebezpečenstvom erupcie nacionalizmu v drobiacom sa sovietskom bloku: „Zatiaľ čo Marx charakterizoval cárske Rusko ako väzenie národov a Stalin z neho urobil cintorín národov, za Gorbačova sa sovietske impérium rýchlo stáva sopkou národov.“

Brzezinski považoval za hlavné nebezpečenstvo nedospelosť nacionalizmov národov východnej Európy. Nedospelé nacionalizmy neboli podľa neho dôsledkom nedospelosti samotných národov, ale dôsledkom nedostatočného obrúsenia prirodzených nacionalizmov vzájomnou spoluprácou. Zatiaľ čo západná Európa postupovala v spolupráci od Marshallovho plánu cez Európske spoločenstvo pre uhlie a oceľ až k vzniku Európskej únie, vo východnej Európe nič podobné neexistovalo. Rada vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP) nebola nástrojom medzinárodnej spolupráce, ale nástrojom sovietskej kontroly a často až prevencie takejto spolupráce (komu niet vzájomnej rady, tomu niet hospodárskej pomoci).

Práve preto navrhoval Brzezinski podporu užšej spolupráce jednotlivých štátov východnej Európy. Ako konkrétne príklady spomenul Slovinsko a Chorvátsko, Rakúsko a Maďarsko, a najmä Poľsko a Československo. O úzkej spolupráci Poľska a Československa, ktorá by podľa neho mohla mať dokonca charakter konfederácie, hovoril ako o ekonomicky a politicky stabilizujúcom prvku strednej Európy. 

„Partikulárne záujmy jednotlivých vlád s prevahou odsúvajú záujmy V4.“

Podobnú myšlienku presadzoval aj Václav Havel, ktorý už v januári 1990 v prejave v poľskom Sejme vyzval na takúto spoluprácu, do ktorej navrhol zapojiť aj Maďarsko. Cieľom tejto spolupráce mala byť nielen vzájomná solidarita pri uchádzaní sa o prijatie do rôznych západných štruktúr, ale aj zmysluplné vyplnenie geopolitického vákua, ktoré vzniklo v strednej Európe po zániku habsburskej monarchie. Havlovou predstavou bola transformácia strednej Európy z historického a duchovného fenoménu na fenomén politický.

 

Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.

predplatiť

.diskusia
.neprehliadnite