ak podobné otázky kladú internetoví trolovia, nemá zmysel sa nimi zaoberať. Ak ich kladú Robert Fico, Andrej Danko alebo Béla Bugár, má to tiež výrazne trolovskú príchuť, ale v tomto prípade je tu jeden zaujímavý aspekt, pri ktorom sa oplatí pristaviť. Títo ľudia majú svoje skúsenosti s organizovaním osláv MDŽ alebo kultúrnych podujatí v rámci slovenského predsedníctva v Rade EÚ, a od toho sa odvíjajú ich predstavy o cenách takýchto akcií. A pri takýchto cenách je naozaj ťažko uveriteľné, že by študenti (alebo pred rokom učitelia) boli schopní sami zorganizovať masové mítingy a pochody.
Otázky z úvodu tohto článku sú však zaujímavé aj pre ľudí, ktorí si nemyslia, že všetky demonštrácie financuje George Soros a organizujú ich zarytí nepriatelia mladučkej Slovenskej republiky. A skutočné odpovede na tieto otázky umožňujú lepšie a hlbšie pochopiť, čo sa to tu vlastne deje.
koľko to stojí?
Začnime tým, čo je na takom mítingu najviac vidieť, a to je pódium, ozvučenie a účinkujúci. Pódium nie je len pódium. Sú to aj ľudia, ktorí všetko vyberú zo skladu, naložia, privezú, vyložia, postavia, rozoberú, naložia, odvezú, vyložia a uskladnia. Dokopy je to teda celodenná robota (prípadne aj s nadčasom) pre niekoľkých ľudí. Cena ozvučenia závisí od jeho kvality. Pri top ozvučení na hudobných festivaloch je cena podstatne iná ako pri slabšom ozvučení, ktoré je však pre mítingy dostatočné (aj keď ozvučenie zaplneného Námestia SNP v Bratislave si už vyžaduje celkom slušnú kvalitu). Komerčná cena všetkého dohromady, vrátane zvukárov, sa pohybuje v tisíckach eur, pri priateľských cenách sa to dá stlačiť na sumu okolo jednej tisícky. Ďalšou výraznou položkou sú honoráre kapiel, ktoré na mítingu hrajú. Tie sa v komerčných cenách pohybujú od tisíc eur vyššie, pri kamarátskych cenách to môže byť rádovo menej. No ak aj hovoríme o stovkách pre jednu kapelu, pri viacerých hudobných skupinách sme znovu minimálne na tisícke.
„Ak to celé spočítame, dostaneme sa v komerčných cenách niekde k desiatke tisíc eur.“
Tým sa však zoznam nevyhnutných výdavkov nekončí. Akciu treba propagovať, čo znamená buď tvorbu webstránky (ktorú treba vytvoriť a spravovať) alebo masívne využívanie fejsbúku. Okrem toho sú potrebné plagáty a letáky, ktoré treba navrhnúť a vytlačiť. Pri veľkom pochode či mítingu treba zabezpečiť a zaplatiť aj zdravotnú službu, sanitku, elektrinu (prípojku z verejnej rozvodnej skrine musí zabezpečiť revízny technik, a aj ten stojí nejaké peniaze) a množstvo ďalších „drobností“.
A potom sú tu veci, ktoré síce nestoja peniaze, ale rozhodne stoja čas. Sem patrí vybavenie povolenia pochodu a/alebo mítingu na miestnom zastupiteľstve, kontakt s políciou, zabezpečenie a poučenie dostatočného množstva dobrovoľníkov pre usporiadateľskú službu a tak ďalej. Pre ľudí, ktorí nemajú s organizovaním podobných akcií skúsenosti, je navyše takmer nevyhnutný manažér, ktorý má v tejto oblasti prax, prehľad a kontakty. Či už priamo ako organizátor, alebo aspoň ako konzultant. Aj ten manažér niečo stojí.
boris németh18. apríl 2017: Na Veľký protikorupčný pochod prišli na bratislavské Námestie SNP tisícky ľudí. Po niekoľkých týždňoch a nesplnení požiadaviek organizátorov sa pochod v prvý júnový pondelok zopakuje. K Bratislave sa pridajú viaceré slovenské mestá i Praha.
Ak to teda celé spočítame, dostaneme sa v komerčných cenách niekde k desiatke tisíc (pri kvalitnom koncertnom ozvučení sú to až desiatky tisíc), v kamarátskych niekam medzi dve až tri tisícky. Poznamenajme pritom, že z pohľadu vládnucej garnitúry je cena ešte výrazne odlišná, pretože u nich sa kamarátske ceny chápu celkom opačne – zo štátneho rozpočtu sa platia spriateleným firmám značne prehnané peniaze. Z ich zorného uhla sa preto náklady na podobné akcie ľahko vyšplhajú až do stoviek tisíc. A preto si zrejme nedokážu celkom dobre predstaviť, že to niekto dokáže urobiť za pár tisíc. Ale aj pri tých tisíckách zostáva otázka, odkiaľ zobrali študenti a pred nimi štrajkujúci učitelia (ktorí zorganizovali začiatkom roku 2016 zo desať akcií, z toho tri so zastrešeným pódiom a kapelami) toľko peňazí?
kto financoval učiteľov?
Začnime učiteľským štrajkom. Iniciatíva slovenských učiteľov a jej štrajkový výbor mali peniaze výlučne od členov tohto výboru. Mária Rothensteinová, ktorá spravovala bankový účet, k tomu hovorí: „Prvá platba na účet bola prijatá siedmeho decembra 2015. Od tohto dátumu bolo vložených 2 216 eur a k dnešnému dňu je na účte 216 eur.“
Celý článok si môžete prečítať, ak si kúpite Digital predplatné .týždňa. Ponúkame už aj možnosť kúpiť si spoločný prístup na .týždeň a Denník N.