Zdá sa, že máte zablokovanú reklamu

Fungujeme však vďaka príjmom z reklamy a predplatného. Podporte nás povolením reklamy alebo kúpou predplatného.

Ďakujeme, že pozeráte .pod lampou. Chceli by ste na ňu prispieť?

Konzervatívna reformátorka

.martin Mojžiš .témy

S menom Márie Terézie a jej syna Jozefa II. sa spája jednak pojem osvietenského absolutizmu, a jednak množstvo ďalekosiahlych reforiem. Znamená to, že Mária Terézia bola osvietená reformátorka? To asi nie.

Konzervatívna reformátorka IMAGNO/PROFIMEDIA Tereziánska akadémia alebo Tereziánum pôsobí dodnes a považuje sa za jednu z úspešných vysokých škôl v Rakúsku. Počas druhej svetovej vojny bola premenovaná na Národný politický inštitút vzdelávania

s určitou mierou zjednodušenia môžeme povedať, že hybnou silou tereziánskych reforiem nebola snaha veci meniť, ale naopak, veci nemeniť. Takúto orientáciu dostala panovníčka už do vienka – udržanie status quo bolo hlavnou motiváciou takzvanej pragmatickej sankcie, ktorá bola prijatá štyri roky pred jej narodením a ktorá jej – ako prvej žene – zabezpečila následníctvo vo všetkých habsburských dŕžavách. Ani obrovské diplomatické úsilie však nezabezpečilo toto následníctvo úplne dokonale, a tak musela Mária Terézia po nástupe na trón hájiť svoje nároky nielen diplomaciou, ale aj vojenskou silou. Keď vysvitlo, že táto sila zas až taká silná nie je, bolo načase niečo zmeniť. Tu niekde treba hľadať korene tereziánskych reforiem, ktoré boli vo svojej podstate veľmi pragmatické.

problémy, problémy, problémy

Mária Terézia sa stala panovníčkou v októbri roku 1740. Problémy nastali prakticky okamžite. Už v decembri vstúpila do Sliezska, ktoré patrilo k jej dedičným územiam, tridsaťtisícová pruská armáda Fridricha II. Nedá sa povedať, že by Fridrich II. Sliezsko dobyl, on ho jednoducho len obsadil. A potom navrhol, že ak si ho bude smieť ponechať, pomôže Márii Terézii s obranou iných území pred inými európskymi monarchami, ktorí si už na ne brúsili zuby.

Keď bola Mária Terézia ešte dievčatko, uvažovalo sa o Fridrichovi II. ako o jej budúcom manželovi. Nakoniec sa stal jej úhlavným nepriateľom a jadrom ich celoživotného sporu bolo práve Sliezsko. Mária Terézia nebola ochotná vzdať sa tohto vojvodstva s významným nerastným bohatstvom a rozvinutou textilnou výrobou, ktoré bolo navyše strategicky významné z hľadiska obrany celého Českého kráľovstva. A tak sa rakúske vojsko zhromaždilo, vyrazilo na pochod do Sliezska a hneď prvú veľkú bitku prehralo.

„Prvou veľkou reformou Márie Terézie bola reforma daňového systému.“

Dôsledky nenechali na seba dlho čakať. Ešte v roku 1741 obsadil bavorský vojvoda, podporovaný francúzskym vojskom, Prahu a nechal sa vyhlásiť českým kráľom (korunovaný nemohol byť, pretože svätováclavská koruna bola v tom čase vo Viedni). Francúzskej diplomacii, ktorá dlhodobo považovala Habsburgovcov za svojho hlavného kontinentálneho súpera, sa začala črtať realistická možnosť „delenia Rakúska“ (plán bol rozdeliť ho medzi Prusko, Bavorsko, Sasko a Španielsko). Monarchiu vtedy zachránilo Uhorsko.

Za uhorskú kráľovnú Máriu Teréziu korunovali v Bratislave v júni 1741. V septembri požiadala Uhorský snem o vojenskú pomoc a naozaj ju získala. Išlo o štyridsaťtisícové vojsko, z čoho pätnásťtisíc tvorila obávaná uhorská jazda. Prahu dobylo posilnené habsburské vojsko na začiatku roku 1743, v máji Máriu Teréziu korunovali za českú kráľovnú. Z najhoršieho bola von, ale v bezpečí určite nebola.

reformy, reformy, reformy

Vojna o rakúske dedičstvo naplno odhalila slabiny monarchie, a to najmä vo vojenskej oblasti. Na to, aká bola ríša veľká, jednoducho nemala dosť veľkú a dosť silnú armádu. Z uvedeného by sa mohlo zdať, že v Rakúsku bolo treba začať okamžitou vojenskou reformou, ale celkom tak to nebolo a ani nemohlo byť. Vojenská reforma, takisto ako každá iná reforma, sa totiž nedá robiť bez dvoch vecí – bez ľudí a bez peňazí. A na získanie ľudí aj peňazí boli potrebné ďalšie reformy.

Jedným z prvých počinov Márie Terézie, ktorý môže pôsobiť reformným dojmom, je patent o oslobodení z nevoľníctva, vydaný v roku 1742 počas bojov o České kráľovstvo. V žiadnom prípade tu však nešlo o zrušenie nevoľníctva, to zrušil až Jozef II. o štyridsať rokov neskôr. Patent Márie Terézie riešil iba akútny problém nedostatku vojakov a sľuboval slobodu roľníkom, ktorí sa bez ohľadu na názor svojej vrchnosti dali naverbovať do armády a odslúžili tam minimálne tri roky. Mimochodom, Mária Terézia v tomto prípade, tak ako aj v mnohých iných prípadoch, len reagovala na kroky, ktoré najprv urobila druhá strana. Slobodu všetkým roľníkom, ktorí povstanú so zbraňou v ruke proti Rakúsku, totiž sľúbil už predtým francúzsky maršal v mene bavorského dobyvateľa Čiech.

Knižnica v slávnej Tereziánskej akadémii, zvanej tiež Nová Favorita, ako sa nazýval palác, v ktorom škola sídlila. Túto internátnu školu založila Mária Terézia v roku 1746.IMAGNO/PROFIMEDIAKnižnica v slávnej Tereziánskej akadémii, zvanej tiež Nová Favorita, ako sa nazýval palác, v ktorom škola sídlila. Túto internátnu školu založila Mária Terézia v roku 1746.

K skutočným reformám sa dostala Mária Terézia až po ôsmich rokoch panovania, keď konečne nastalo dlhšie obdobie mieru. Na zabezpečenie tohto mieru bolo potrebné vydržiavať stálu armádu so silou viac ako stotisíc mužov. Na takúto armádu a jej modernizáciu bolo treba každý rok pätnásť miliónov zlatých. Prvoradou úlohou bolo získanie tých peňazí. Prvou veľkou tereziánskou reformou sa tak stala reforma daňového systému a s ňou súvisiaca reforma štátnej správy.

Kľúčovou postavou tejto reformy sa stal gróf Haugwitz. O nutnosti reformy bol presvedčený na základe finančného neporiadku, s ktorým sa ako vysoký úradník stretol v jednotlivých častiach ríše. Napríklad v krajinskom grófstve (dnešné Slovinsko) našiel Haugwitz dlh takmer tri milióny zlatých, pričom ročný výber daní tam predstavoval len okolo stotisíc. Dlh susedného Korutánska bol ešte o milión zlatých vyšší.

„V tereziánskych školách sa učilo to, čo sa dá využiť v praktickom živote.“

Ako sa dala za takýchto okolností ozdraviť finančná situácia monarchie a jej jednotlivých zemí? Francúzsky historik Victor-L. Tapié píše vo svojej knihe Mária Terézia a Európa o dvoch navzájom si protirečiacich koncepciách. Podľa Haugwitza bola riešením väčšia centralizácia štátnej správy aj výberu daní. Jednotlivé zeme mali mať naďalej právo dohadovať s panovníkom výšku daní, po dosiahnutí dohody však už nemali do výberu daní zasahovať. Podľa českého kancelára grófa Harracha sa mali, naopak, posilniť právomoci jednotlivých zemí a ich daňové zaťaženie sa malo stanovovať tak, aby nedusilo výrobu a obchod.

Podľa Tapiého je možné spor Haugwitza s Harrachom chápať ako spor medzi centralizmom a federalizmom. Postupné presadenie Haugwitzovej koncepcie znamenalo teda nielen riešenie akútnej otázky finančného zabezpečenia stálej armády, ale výrazne predznamenalo budúci charakter štátu. Z hľadiska budúcnosti bola dôležitá ešte jedna skutočnosť. Jedna časť ríše – konkrétne Uhorsko – vzdorovala centralizačným procesom oveľa účinnejšie než ostatné časti. Práve tým boli podľa Tapiého položené základy budúceho rakúsko-uhorského dualizmu.

a ďalšie, a ďalšie, a ďalšie

Súčasťou Haugwitzových reforiem boli aj reforma súdnictva a, samozrejme, reforma samotného vojska. Súdnictvo bolo oddelené od finančných a správnych orgánov, čo znamenalo zánik po stáročia fungujúceho systému sústredenia politickej a súdnej moci v jedných rukách. Reforma armády postupovala pomaly a celkovo sa dá konštatovať, že hoci Mária Terézia pozorne sledovala reformy zavádzané Fridrichom II. a snažila sa za nimi nezaostávať, nepodarilo sa jej to. Keď po ôsmich rokoch mieru opäť vypukla vojna, od ktorej si Mária Terézia sľubovala prinavrátenie Sliezska, nebolo ju Rakúsko schopné vyhrať. Konflikt, do ktorého bola zatiahnutá väčšina európskych krajín, sa ťahal sedem rokov a nakoniec skončil v roku 1763 všeobecným vyčerpaním bojujúcich strán. Sliezsko zostalo pruské.

Hlavné ponaučenie, ktoré si zrejme Mária Terézia zo sedemročnej vojny odniesla, bolo to, že doterajšie reformy neboli dostatočné a že v nich treba pokračovať, prehlbovať ich a prípadne sa pustiť aj do ďalších. Ako sa spomína v úvode zborníka Pre blaho nášho ľudu, všetkých našich kráľovstiev a provincií, venovaného reformnej politike Márie Terézie, reformné úsilie tejto panovníčky sa zvyčajne delí na dve obdobia – pred a po roku 1763. Reformy z druhého obdobia sú v nejakom zmysle hlbšie, strategickejšie a zahŕňajú také zdanlivo nevojenské oblasti, ako sú zdravotníctvo a školstvo.

O reforme zdravotníctva hovorí v spomínanom zborníku Ingrid Kušniráková toto: „Cesta k naplneniu cieľov Márie Terézie viedla cez silnú, dobre vyzbrojenú stálu armádu a prosperujúcu ekonomiku, ktorá by produkovala finančné zdroje na jej vydržiavanie. Nevyhnutným predpokladom na dosiahnutie týchto zámerov bola početná a zdravá populácia, ako zdroj bojaschopných vojakov a pracujúceho obyvateľstva platiaceho dane.“

Budova Tereziánskej akadémie bola počas druhej svetovej vojny značne poškodená a v roku 1957 prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Fotografie sú z prvej polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia.IMAGNO/PROFIMEDIABudova Tereziánskej akadémie bola počas druhej svetovej vojny značne poškodená a v roku 1957 prešla rozsiahlou rekonštrukciou. Fotografie sú z prvej polovice šesťdesiatych rokov minulého storočia.


V roku 1770 bolo prijaté Všeobecné zdravotnícke nariadenie, ktoré bolo platné pre celú monarchiu. Nariadenie vymedzovalo povinnosti zdravotníckych pracovníkov, ktorí sa museli podrobiť preskúšaniu na lekárskej fakulte. Keďže v Uhorsku až do tých čias nijaká lekárska fakulta neexistovala, nariadila panovníčka reformu Trnavskej univerzity a založenie lekárskej fakulty (v roku 1777 bola celá univerzita presťahovaná do Budína). Veľká časť nariadenia sa venovala otázke ochrany proti šíreniu moru a iných nákazlivých chorôb, pričom súčasťou tejto ochrany bola zvýšená verejná hygiena.

Prakticky súčasne s Všeobecným zdravotníckym nariadením bol vydaný kráľovský mandát venovaný ochrane novorodencov nemanželského pôvodu. V každom meste či obci sa malo zriadiť miesto, kde ich mohli matky beztrestne odložiť, pričom bolo zakázané zisťovať, kto dieťa priniesol. Mandát tiež stanovoval ďalší postup pri výchove takýchto detí.

Čo sa týka výchovy všetkých detí, vydala Mária Terézia v roku 1774 Všeobecný školský poriadok platný pre západnú časť monarchie. Jeho súčasťou bolo zriadenie siete verejných škôl. Deti z chudobných rodín boli pritom oslobodené od platenia školného. Učiť sa malo najmä to, čo žiaci použijú v praktickom živote. Značná pozornosť bola venovaná prírodovedným predmetom aj telesnej výchove. Každá škola mala mať dve ihriská, jedno v blízkosti školy a jedno vonku v prírode.

V roku 1977 vydala panovníčka pod názvom Ratio educationis podobné nariadenie pre Uhorsko. Tu sa však reformy zavádzané kráľovskými nariadeniami uskutočňovali ťažšie a pomalšie. Uhorsko sa totiž v porovnaní s ostatnými časťami monarchie tešilo značnej nezávislosti a Uhorský snem si stále udržiaval relatívne veľkú moc. Niekedy až moc veľkú. Napríklad Jozef II. ako následník Márie Terézie zaviedol v roku 1788 povinnú školskú dochádzku, Uhorský snem ju však uzákonil až v roku 1868. U nás si, jednoducho, dávame s tými školskými reformami načas.

Ak ste našli chybu, napíšte na web@tyzden.sk.
.diskusia | Zobraziť
.posledné
.neprehliadnite