divadelná hra Threema je umeleckým zhrnutím telefonických rozhovorov ľudí, ktorí do roku 2018 využívali štátne orgány na svoj biznis a beztrestnosť. Nie je to nič nové, a predsa je hra veľmi zasahujúca. Vďaka nej totiž ožila kľúčová otázka spred 8 rokov – to naozaj bolo Slovensko ovládané skupinou ľudí, ktorí mali pre svoje súkromné zámery k dispozícii súdy, políciu, prokuratúru a najvyššiu štátnu moc?

Je to ťažká otázka, no dnes čelíme ešte ťažšej – to naozaj je aj dnešné Slovensko ovládané tou istou skupinou ľudí, ktorá má pre svoje súkromné zámery znovu k dispozícii najvyššiu štátnu moc?

Pre správnu odpoveď je nevyhnutné identifikovať, kto reálne ovládal Slovenskú republiku do roku 2020 a kto ju reálne ovláda dnes. Meno po mene, kauzu po kauze. Na nasledujúcich stranách som sa na to pýtal Zuzany Petkovej a Xénie Makarovej, bývalých novinárok, ktoré dnes pracujú v nadácii Zastavme korupciu. Ich odpovede boli vecné, faktické, chronologické, no ešte zasahujúcejšie než uvedená divadelná hra. Z ich slov totiž vyplýva, že dnes je na tom Slovensko ešte horšie než do roku 2020, keďže štátna moc, totožná s tou pred rokom 2020, už nič neskrýva, naopak, zákony, inštitúcie a biznis kriví verejne.

Boris NémethV divadelnej hre Threeema v réžii Jána Luterána sa objavujú pasáže zo zverej- nenej komunikácie medzi osobami zo zákulisia slovenskej politiky. V pozadí komplikovaných politických machinácií sa vznáša otázka: Poradí si štát so zlo- duchom alebo zloduch so štátom? Účinkujú Richard Stanke a Peter Ondrejička.

Ak bolo Slovensko do roku 2020 uneseným štátom, čím je