dianie je rýchle nielen vo svete, ale aj u nás. V nedeľu predseda vlády kritizoval kajúcnika, spolupracujúceho obvineného, Makóa a štátne orgány za to, že svedčil výmenou za beztrestnosť. Už v utorok je zadržaný ten prokurátor, o ktorom premiér hovoril, a aj ďalší vyšetrovatelia. Je pre vás táto správa prekvapením?
Zuzana Petková: Stalo sa to dnes, nečakali sme to a zároveň sa nás to osobne dotýkalo. Naším kolegom v nadácii je totiž Ľubomír Daňko, bývalý šéf NAKA, blízky spolupracovník ľudí, ktorí dnes boli zadržaní. Celé dopoludnie sme čakali, či kukláči nevtrhnú aj do nadácie a neprídu si po Ľuba. Ale nie je to prekvapenie v kontexte toho, čo sledujeme už dlhšiu dobu – akým spôsobom Robert Fico, obžalovaný Tibor Gašpar a ďalší pôsobia na orgány činné v trestnom konaní a tlačia v podstate na tzv. čurillovcov, na vyšetrovateľov, ktorí kedysi vyšetrovali korupciu – a ako si prispôsobujú legislatívu a zákony, aby ochránili svojich ľudí.
Xénia Makarová: Ak sledujeme posledné kroky, nemožno si nevšimnúť, že aj táto akcia smerovala na policajtov, bývalých policajtov a prokurátora, ktorí majú blízko ku kauze Očistec. Tá kauza hovorí práve o tom, že sa kroky polície manipulovali – či už s cieľom pomôcť vybraným ľuďom, alebo naopak poškodiť nepohodlných.
pred rokom 2020?
XM: Áno. Opakovane sa kroky policajnej inšpekcie, respektíve Úradu inšpekčnej služby, zameriavajú v zásade na tú istú skupinu policajtov a bývalých policajtov. Už viackrát súdy stopli snahy o ich väzobné stíhanie, dokonca konštatovali, že nevidia dôvod na obvinenie. Je to celé jedno nepríjemné déjà vu.
keď v nedeľu povie predseda vlády niečo, čo sa týka orgánov činných v trestnom konaní, a v utorok na to orgány činné v trestnom konaní odpovedia zadržaním tých, o ktorých predseda vlády hovorí – to je čudné, nie?
ZP: Je to okaté a Robert Fico tým podľa mňa svojim voličom demonštruje silu. Veľakrát sme počúvali – hovoril o tom aj Tibor Gašpar –, ako premiér a jeho ľudia kritizovali ministra vnútra, že nekoná dostatočne proti čurillovcom. Že ich voliči chcú vidieť výsledky. Oni ešte v opozícii veľa hovorili, že sa tu diali hrozné veci na politickú objednávku, že všetky tie korupčné prípady, ktoré čurillovci aj s prokurátorom Šúrekom otvorili, boli fingované. Že ľudia, ktorí boli obvinení a dnes sú už aj odsúdení – je ich vyše štyridsať –, sú vlastne obete.
Teraz sú pri vláde a v očiach ich voličov sa nič nedeje, čurillovci ani Šúrek nie sú pozatváraní. Práve naopak, súdy im dávajú za pravdu. Takže toto je demonštrácia sily k vlastným voličom: som silný a voči čurillovcom zakročím. Aj napriek všetkému. Aj napriek generálnemu prokurátorovi.
nevieme o tejto kauze zatiaľ dosť, aby sme mohli povedať, čo všetko je za tým a ako to dopadne. Zatiaľ vieme, že ide vraj o nejaké vydieranie, a vieme, že sa ten zásah volá Kajúcnik. Čiže asi sa to týka toho, o čom hovoril predseda vlády. Uvidíme, či ich súdy znova neprepustia s tým, že je to úplne hlúpa akcia. No vrátim sa v tomto kontexte k divadlu, ktoré sa volalo Threema, ktoré sa hralo u nás v .klube pod lampou. A bola to zaujímavá vec – zdramatizované známe nahrávky spred roku 2020 o tom, ako sa tu riadil štát, ako si oligarchovia delili moc, ako si zabezpečovali beztrestnosť, ako fungovali s políciou a so všetkým. Veľakrát sme ich počuli aj čítali, takže nie je pre nás nič nové na tom, že pán Kočner volal pánovi Bödörovi a pani Jankovskej, a tá zase volala ďalej. Ale keď som to videl na javisku, premkol ma zvláštny pocit. Tá garnitúra je tu znova. Keď sa to prevalilo, boli sme zhrození, boli plné námestia. A teraz akoby sme si na to zvykli, čo je hrozné. Takže prvá otázka. Do roku 2020 sme tomu hovorili unesený štát. Myslelo sa tým, že štát riadili ľudia, ktorí využívali orgány činné v trestnom konaní a rôzne štátne inštitúcie vo svoj prospech a v neprospech štátu – teda piatich miliónov ľudí. Je rok 2026, šesť rokov po tejto zmene. Vládne tu znova unesený štát? Teda tá istá garnitúra ľudí?
XM: Vyzerá to tak, že áno. Zjavne sa utvrdili v tom, že je to v poriadku a že im to prejde. A že sme ako spoločnosť zhrubli. Vidieť to aj na nedeľňajšej tlačovke premiéra. Máme veľa zahraničných problémov, vojnové konflikty, aj naša ekonomika má obrovské problémy. A premiér a polícia nás presviedčajú, že opakované zadržiavanie tých istých ľudí, s ktorými majú vládni politici problém, je kľúčová vec tohto štátu. To je podľa mňa ešte horšie.
ZP: Robertovi Ficovi sa podarilo znormalizovať korupciu. Spoločnosť znecitlivela alebo si na to zvykla, a aj z môjho pohľadu je toto ešte horšie. Kedysi ten únos štátu prebiehal tak, že boli oligarchovia, napríklad Norbert Bödör, ktorí mali sprostredkovateľov – napríklad Tibora Gašpara na polícii a ďalších – a cez nich vykonávali svoj vplyv, svoju moc. Robert Fico a ďalší politici sa tvárili, že s nimi nemajú nič spoločné. Dnes sa k nim priznávajú. Norbert Bödör chodí na Úrad vlády hlavným vchodom. Premiér sa s ním fotí nad papiermi. S Jaroslavom Haščákom ide na tlačovku. Dnes ten vplyv netaja. Kedysi to bol unesený štát, teraz Marián Leško povedal, že nám tu vládne Fico Nostra. Prostredníctvom týchto ľudí. Oni predkladajú napríklad novely trestných zákonov, ktoré majú pomáhať k beztrestnosti a podobne.
ak je to tak, treba si popísať, kto reprezentoval – a možno dnes znovu reprezentuje – to, čo sme nazývali unesený štát. Akí sú to ľudia, čo majú za sebou, aký majú problém. Je ich veľa, všetkých asi nepreberieme, ale pre ľudí, ktorí to už zabudli, alebo pre mladých, ktorí to vtedy nevnímali – kým by ste začali? Jednou osobou.
XM: Môžeme začať napríklad Norbertom Bödörom. Alebo Ľudovítom Makóom. Ale môžeme začať aj ľuďmi, ktorí sú najbližšími poradcami Roberta Fica. Tam nájdeme veľmi pestrú skupinu – ľudí, ktorí obhajujú osoby podozrivé z najväčších zločinov, alebo sú sami obvinení, prípadne čelia obžalobe.
začnime teda Norbertom Bödörom – verejnosti nie je až taký známy, lebo nezastáva žiadnu verejnú funkciu. Ale on sa po voľbách zrazu objavil na Úrade vlády ako v podstate súkromná osoba. Sedel bokom s predsedom vlády a niečo tam riešili.
Aký to bol signál – čo tým chcel premiér ukázať?
BORIS NÉMETH
XM: Legitimizoval ho. Ukázal, že Norbert Bödör je pre neho dôležitý. Nie je veľa ľudí, s ktorými sa dnes takto verejne ukazuje, ale on sa pri ňom objavuje opakovane, chodí na Úrad vlády.
ale keďže je ten človek opradený podozreniami a súdnymi konaniami, v čom je to pre premiéra výhodné? Prečo to robí?
XM: Norbert Bödör, respektíve jeho rodina boli spájaní s rôznymi štátnymi zákazkami pre bezpečnostnú firmu Bonul, ktorá bola svojho času najväčšou bezpečnostnou firmou na Slovensku. Potom sa stiahli, firma zmenila majiteľov. On dnes oficiálne v podnikaní výrazne nefiguruje – okrem vecí ako napríklad Pivnica Radošina a podobne. Je legitímne sa pýtať, prečo premiér opakovane trávi čas s takýmto človekom a o čom sa rozprávajú – verejne, počas premiérovho pracovného času.
tak aká je odpoveď?
ZP: Ja to vnímam ako signál dovnútra tej Fico Nostry – že ja sa o vás postarám, aj keď máte problémy so zákonom. Nie je to prvýkrát. Pamätáme si, ako Robert Fico prišiel na súd provokovať sudkyňu, ktorá súdila bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Demonštratívne tam dával najavo: keď sa vrátime k moci, uvidíte. Myslím si, že to isté robí teraz s Bödörom a ďalšími. Smerom dovnútra je to odkaz – postarám sa o vás. A smerom k verejnosti je to snaha normalizovať ich prítomnosť. Aby sa hovorilo, že sú to normálni, slušní ľudia, ktorí boli len nespravodlivo šikanovaní, obvinení či odsúdení – spoločnosť si zvykne a títo ľudia budú premiérom prezentovaní ako úctyhodní podnikatelia.
v čom je Norbert Bödör závadová osoba?
XM: Norbert Bödör, respektíve jeho rodina, ako som spomínala, mali bezpečnostnú firmu Bonul, a tá mala za vlády Smeru zákazky takmer na každom ministerstve. Nadácia Zastavme korupciu k tomu robila veľkú analýzu, z ktorej vyplynulo, že tieto zákazky boli často predražené. Porovnávali sme ich s podobnými štátnymi inštitúciami v Česku a ceny na Slovensku boli niekedy aj dvojnásobné či vyššie. Zároveň sa k tým zákazkám dostávali cez rôzne obmedzujúce podmienky, napríklad cez bezpečnostné certifikáty, ktoré spĺňala práve firma Bonul. Tak sa dostala aj k zákazkám za stovky miliónov eur – napríklad pri budovaní väznice. Čiže vplyv Norberta Bödöra, jeho otca Miroslava Bödöra a firmy Bonul bol počas predchádzajúcich vlád Smeru nespochybniteľný, čo sa týka zákaziek. A premiér Fico bol na večierku tejto firmy, čo určite nie je bežné. Dnes sa títo ľudia opäť objavujú aj na spoločenských akciách – napríklad na svadbe advokáta Paru, kde bol Robert Fico aj príslušníci rodiny Bödörovcov.
teraz sa vyšetrovalo, že Norbert Bödör mal vplyv na policajného prezidenta, vtedy Tibora Gašpara, až do takej miery, že polícia robila legálne či nelegálne odposluchy alebo sledovania na zákazku tejto skupiny. Je to tak?
ZP: Norbert Bödör bol podľa obžaloby v kauze Očistec hlavou zločineckej skupiny, ktorá mala presnú štruktúru. Pod ním bol Tibor Gašpar, Robert Krajmer, Hraško a ďalší.
a títo menovaní boli predstavitelia oficiálnych štátnych inštitúcií.
ZP: Presne tak. Gašpar bol prezidentom Policajného zboru SR, Hraško bol šéfom Národnej kriminálnej agentúry a Krajmer šéfom protikorupčnej jednotky. Bol tam aj Bernard Slobodník, šéf finančnej polície, ktorý začal svedčiť. Aj vďaka nemu dnes vieme, ako táto skupina podľa prokurátora fungovala. Stretávali sa s Norbertom Bödörom na šiestom poschodí v budove Transpetrolu, kde im podľa obžaloby zadával úlohy – čo sa má vyšetrovať, čo sa nemá, či sa majú sledovať predstavitelia opozície, ako napríklad Lipšic, Matovič, novinári a podobne. Podľa zverejnených nahrávok sa Bödör dohadoval aj s Kočnerom na lustrovaní novinárov. Vieme, že jeden bývalý vysokopostavený policajt už bol za túto lustráciu odsúdený.
to bol Vorobjov.
ZP: Áno. Vorobjov, ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že to dostal na pokyn Gašpara, potom svoju výpoveď zmenil. Ale toto všetko je súčasť obžaloby. Norbert Bödör sa podľa výpovede svedka Petra Tótha spolu s Jurajom Širokým a ďalšími stretával s Robertom Ficom a Robertom Kaliňákom v hoteli DoubleTree by Hilton, kde sa podľa výpovedí dohadovali o tom, ako budú riadiť krajinu. A na otázku, prečo je Norbert Bödör závadová osoba, tak je to pre mňa aj osobná vec. Ako poškodená som mohla nahliadnuť do spisu o sledovaní novinárov a výsledkom toho sledovania bolo, že vrahovia Jána Kuciaka vedeli, kde býva, na akom aute jazdí a aký má denný režim. Tiež som bola medzi sledovanými. V tom spise kajúcnik Makó vypovedal, že na sledovanie sa mal okrem Kočnera finančne skladať aj Bödör. Je tu množstvo spojení, ktoré podľa obžaloby ukazujú na to, ako táto skupina fungovala. Bödör je obžalovaný a čoskoro pôjde pred súd. V obžalobe sa hovorí aj o korupcii – že policajti v tejto skupine mali dostávať peniaze priamo od Bödöra, Kočnera a ďalších za to, že budú veci riešiť určitým spôsobom.
XM: Norbert Bödör je obžalovaný vo viacerých veciach. Jednou z nich je kauza Dobytkár, ktorá sa už niekoľko rokov prejednáva na Špecializovanom trestnom súde. Jeho právnym zástupcom bol donedávna aj Robert Kaliňák, dnes minister obrany, a tiež Marek Para, ktorý patrí do tímu poradcov premiéra. Prepojenia medzi Robertom Ficom a Norbertom Bödörom sú veľmi široké.
len stručne – o čom je kauza Dobytkár?
XM: Kauza Dobytkár bola na začiatku označovaná za megastroj korupcie. Týka sa toho, že agrodotácie sa na Slovensku nerozdeľovali podľa kvality projektov, ale podľa toho, kto bol ochotný dať úplatok. Ide o európske peniaze. Hovorí sa o viac ako 90 zdokumentovaných prípadoch, kde boli poskytnuté úplatky, aby sa „prižmúrilo oko“ a projekt dostal dotáciu. A o manipulovaní týchto dotácií počas viac ako desiatich rokov.
a Norbert Bödör je tam ako čo?
XM: Bol obžalovaný v súvislosti s praním špinavých peňazí. Mal figurovať v schéme finančných operácií. V tom, ako peniaze z úplatkov plynuli a ako sa ďalej presúvali.
MARTIN BAUMANN/TASR9. júl 2020, Bratislava: Norbert Bödör prichádza na Najvyšší súd, ktorý mal rozhodnúť o sťažnostiach v kauze Dobytkár. Bödör sa stal jedným zo symbolov prepojenia pofidérnych podnikateľov s políciou a politikmi.
jedna vec mi stále nie je jasná. Keď som bol medzi sledovanými novinármi, našiel som si tam aj rodinné diagramy. Údaje, kde bývajú moji rodičia, či majú auto. V tom čase mi nedávno zomrel otec, mama, brat. A teraz v tých diagramoch – kde bývajú, aké majú auto. A ja som si povedal: Toto robí polícia na pokyn nejakého nepolicajta? Ja som Norberta Bödöra nikdy nestretol. Aký má záujem na tom, aby sledoval teba, mňa a ďalších? Až po rodinných príslušníkov. Čo s tým má?
ZP: V Threeme sa o tom rozprávajú. Bödöra podľa výpovedí oslovil Marian Kočner, ktorý chcel získať kompromitujúce materiály na novinárov, ktorí mu liezli na nervy, teda aj na mňa a teba. Podľa výpovede Petra Tótha si spočiatku myslel, že založí projekt Na Pranieri, kde bude poukazovať na morálne či iné zlyhania novinárov – že vodu kážu a víno pijú. A aby mal sledovací tím vstupné informácie, potrebovali vedieť, kde bývame, kto sú naši blízki.
a preto oslovil Bödöra?
ZP: Podľa výpovedí áno. Lebo vedel, že Bödör má vplyv na políciu a že cez lustrovanie v databázach môže získať tieto údaje, môže zabezpečiť, aby polícia lustrovala v databázach, ku ktorým mala prístup.
keď povieme, že Kočner vedel, že Bödör ovláda políciu – to je strašne silné vyhlásenie. Čo to znamená? Ako môže človek, ktorý nie je súčasťou polície, nie je politik, nie je vo verejnej funkcii, ovládať políciu? Čo to je?
ZP: To je presne to, čo opisuje obžaloba v kauze Očistec. Je to zločinecká skupina, ktorá podľa prokurátora prenikla do polície – s cieľom získavať informácie, pomáhať vybraným ľuďom – v prípade Mariana Kočnera dnes už odsúdenému zločincovi. Polícia má slúžiť občanom, verejnosti. Ale podľa obžaloby v čase Tibora Gašpara minimálne časť vedenia polície slúžila zločinu.
ale to znamená, že ak takýto človek má takýto záujem – a asi to nebol len jeho záujem –, tak môže ovládať políciu, len ak mu to umožní vedenie polície. Ako je možné, že vedenie polície, ktoré sa má riadiť zákonom, umožní niekomu zvonka, aby ju ovládal? Ako sa to stane?
XM: Tak, že si tam dosadí svojich ľudí. O tom vypovedali aj Ľudovít Makó, aj Bernard Slobodník – ako sa dostali do vysokých funkcií v polícii, ale aj na finančnej správe. Na stretnutiach na šiestom poschodí Transpetrolu sa zúčastňoval aj Ľudovít Makó, ktorý potom dostával zadania pre Kriminálny úrad finančnej správy. To je súčasť finančnej správy spadajúca pod ministerstvo financií. Je to v podstate obdoba NAKA – má vyšetrovacie právomoci, môže sledovať a má prístup do databáz.
a títo ľudia vypovedali, že si ich tam Norbert Bödör dosadil?
XM: Vypovedali o tom. Bernard Slobodník hovoril, že ho oslovil Tibor Gašpar, ktorý prišiel s „plagátom“ – teda so schémou pozícií – a obsadzoval ich ľuďmi, ktorých sám vybral. Ľudovít Makó vypovedal, že ho opakovane oslovovali Bödörovci, aby sa stal šéfom elitného útvaru finančnej správy, nakoniec to prijal. A potom sa stretávali na šiestom poschodí, kde podľa výpovedí Norbert Bödör hovoril, čo potrebuje – koho vyšetrovať, koho nie, na koho sa zamerať.
ale ako môže podnikateľ z Nitry, nech je akokoľvek vplyvný, ovládnuť políciu a finančné inštitúcie štátu? Môže sa to diať bez vedomia politických špičiek?
XM: Neviem si predstaviť, že by to bolo bez vedomia politických špičiek.
ZP: Podľa mňa by to nebolo možné, keby sa na tom dopredu nedohodol s dvoma kľúčovými ľuďmi – vtedajším premiérom Robertom Ficom a vtedajším ministrom vnútra Robertom Kaliňákom. Nemohlo by sa to diať „pod ich nosom“, aby o tom nevedeli. A jedna vec sú výpovede Bernarda Slobodníka a ďalších, ktoré Fico a Smer spochybňujú, označujú ich za klamstvá kajúcnikov. Ale druhá vec je to, čo sme videli na vlastné oči – napríklad nahrávky z chaty v Čifároch. Tam sme videli, ako sa Robert Fico pri klobáse rozpráva s Miroslavom Bödörom o tom, ako budú riadiť krajinu, keď sa vrátia k moci, komu sa pomstia a podobne. Čiže tomu, že Norbert Bödör podľa svedeckých výpovedí nominoval „svojich“ ľudí, zjavne predchádzali takéto stretnutia, aké sme videli na zázname z Čifárov.
čiže tu máme jedného človeka, ktorý reprezentoval ten unesený štát – Norberta Bödöra. Popísali ste, čo robil a prečo to robil. V zásade ide o beztrestnosť a zároveň o biznis, ktorý štát posvätí, nevyšetrí alebo inak ochráni. Norbert Bödör je jeden veľký hráč. Kto je ďalší?
XM: Ďalší je Jozef Brhel. V súvislosti s finančnou správou sme sa z výpovedí dozvedeli, že aj keď bol prezidentom finančnej správy František Imrecze, tak bez požehnania Jozefa Brhela sa veľké IT nákupy nerealizovali. Podľa výpovedí mal dostávať zoznamy IT zákaziek na lístočkoch, jednou farbou si značil tie, o ktoré mal záujem, druhou tie, z ktorých mal mať províziu, a ostatné ho nezaujímali. Čiže to je ďalší človek, ktorý mal podľa viacerých výpovedí vplyv na to, čo sa na finančnej správe dialo.
kto bol František Imrecze?
XM: Prezident finančnej správy.
čiže šéf štátneho úradu. A vy hovoríte, že podnikateľ rozhodoval o tom, aké zákazky sa tam budú robiť? Aký je ten mechanizmus? Ako to funguje, že príde podnikateľ a „vyfarbí“ si zákazky? Akou silou to presadí?
XM: Vďaka kontaktom. Prezident finančnej správy vedel, za kým má ísť, keď si chcel niečo dať schváliť.
a čo to znamená v praxi? Som šéf finančnej správy, príde za mnou známy podnikateľ. Idem za kým? Za nadriadeným?
XM: Áno, za ministrom financií.
a to bol kto?
XM: Peter Kažimír.
tak idem za ním a poviem: Tento to chce, je to v poriadku?
XM: V zásade áno. Otázka je, čo s tým minister urobí. Môže povedať, že ak za tebou niekto takto prišiel, podaj trestné oznámenie. Môže to ignorovať. Alebo môže povedať – vybav to.
a zaznelo „vybav to“?
XM: To bolo súčasťou kauzy Mýtnik, ktorá v týchto dňoch skončila zatiaľ neprávoplatným rozsudkom. V tejto veci boli odsúdení pán Brhel a jeho syn.
teda Imrecze to umožnil tým, že to podpísal alebo tak konal. Jemu to zase umožnil jeho nadriadený Kažimír. Tak?
XM: Peter Kažimír je riešený v samostatnej vetve kauzy. Špecializovaný trestný súd ho zatiaľ neprávoplatne odsúdil na peňažný trest. Ak by ho nezaplatil, hrozí mu väzenie. Odvolal sa, takže prípad ide na Najvyšší súd. Mimochodom, dnes je guvernérom Národnej banky Slovenska. Aj rozsudok Brhelovcov je zatiaľ neprávoplatný. Všetko to patrí do veľkej kauzy Mýtnik, ktorá sa týka manipulovania IT zákaziek na finančnej správe. Tie sa podľa obžaloby neobjednávali preto, že by boli nevyhnutné alebo prospešné pre štát, ale preto, aby na nich zarobili vybraní podnikatelia.
JÁN KROŠLÁK/TASR4. november 2021, Banská Bystrica: Bývalý policajný prezident Tibor Gašpar odchádza z väzby v kauze Očistec po tom, čo Najvyšší súd SR potvrdil rozhodnutie Špecializovaného trestného súdu o jej nepredĺžení.
dobre, čiže tí dvaja podnikatelia sú zatiaľ neprávoplatne odsúdení prvostupňovým súdom. Ale tí, ktorí to umožnili – teda Imrecze ako šéf úradu a jeho nadriadený minister financií –, tí sú v tej veci čo?
XM: František Imrecze ešte v roku 2023 prijal dohodu o vine a treste. Ako spolupracujúci svedok dostal podmienečný trest – tri roky s odkladom na päť rokov. Zároveň vrátil 202-tisíc eur, ktoré mu mali byť vyplatené ako úplatok.
a minister financií?
XM: Peter Kažimír bol odsúdený v inej vetve prípadu. Tiež ide o uplácanie. Podľa rozsudku mal dať úplatok Františkovi Imreczemu za to, aby urýchlil daňové kontroly v ním označených prípadoch.
čiže proti nemu svedčí Imrecze.
XM: Áno.
dobre, máme tu druhého veľkého podnikateľa, ktorý zarábal cez finančnú správu. Tretí človek?
ZP: Poviem tretieho, ale ešte sa krátko pristavím pri Brhelovi. On nie je len podnikateľ typu Bödör. On bol politicky činný – v minulosti poslanec za HZDS, štátny tajomník ministra hospodárstva Jána Duckého. Postupne nadobudol vplyv, podobne ako mnohí ľudia z éry mečiarizmu, cez privatizáciu a štátne zákazky. A zrejme chcel viac – viac moci aj viac peňazí. Spomínalo sa, že niektorí podnikatelia, ako Brhel, Široký či ďalší, si povedali, že nebudú investovať len do HZDS, ale dajú peniaze aj ako „bočnú investíciu“ do Smeru. Brhela spomína aj spis Gorila ako jedného z akcionárov Smeru. Kedysi sa objavila aj údajná zakladateľská zmluva, kde sa mali podnikatelia zaviazať, že vložia peniaze do kampane Smeru a následne si rozdelia vplyv v jednotlivých sektoroch. Fico vtedy hovoril o žalobách, ale napokon k nim nedošlo. Brhel mal vplyv v energetike, v IT, v štátnych zákazkách. Aktuálny rozsudok to potvrdzuje a ukazuje mechanizmus – podnikateľ, ktorý chcel dodávať štátu IT systémy, musel súhlasiť, že mu Brhel vstúpi do firmy. To je vážna vec. Čiže Brhel nie je len „nejaký podnikateľ“. Je to človek, ktorý bol roky spájaný s vplyvom na Smer.
a teraz ten tretí vplyvný človek?
ZP: Tibor Gašpar. Tibor Gašpar je podľa mňa niečo ako korunný princ po Ficovi. Niekto, kto ho môže raz nahradiť. V minulosti bol podľa obžaloby predĺženou rukou Norberta Bödöra v polícii. Dnes je to politik, ktorý formuje politiku Smeru, je podpredsedom parlamentu.
A pritom je obžalovaný v kauze Očistec a čoskoro pôjde pred súd.
v čom bola jeho rola nosná?
ZP: V tom, že bol policajným prezidentom a podľa obžaloby v kauze Očistec zabezpečoval vplyv Norberta Bödöra na Policajný zbor.
tí ľudia pod ním – pre verejnosť často neznámi, ako Krajmer, Hraško – to boli jeho nominácie?
ZP: Podľa výpovedí to boli nominácie, ktoré mali vyhovovať Bödörovi. Ale oficiálne ich do funkcií ustanovoval Gašpar.
aká bola jeho motivácia?
ZP: Podľa obžaloby sa nechal „najať“ Bödörom.
poznali sa osobne?
ZP: Podľa medializovaných informácií sú vzdialená rodina. Nebolo to nikdy jednoznačne preukázané, ale ani to nebolo zásadne popierané. Hovorilo sa, že ich rodiny majú nejaké prepojenie.
ale tu muselo byť niečo viac ako vzdialená rodina. Prečo by policajný prezident umožnil podnikateľovi dosadzovať si „svojich“ ľudí do polície?
XM: Toto sa nikdy detailne nepreskúmalo. Faktom je, že obaja pochádzajú z Nitry a tzv. nitrianska skupina sa objavovala aj v policajných štruktúrach. Niektorí policajti – myslím, že aj Vorobjov – vypovedali, že sa osobne poznali, že boli susedia. Do vysokých funkcií sa podľa výpovedí nedostávali len na základe odbornosti, ale aj na základe známostí. Slovo dalo slovo a prišla funkcia. Takto sa to malo diať aj v prípade Roberta Krajmera, ktorý potom viedol protikorupčnú jednotku. Pod ňu sa dostali napríklad aj agrodotácie, čo je samo osebe otázne – prečo by práve tento útvar riešil eurofondové podvody. Vytvoril sa tak systém, kde si to vedeli „nastaviť“ podľa svojich potrieb.
ponúka sa úvaha – som policajný prezident, dosadím si kamarátov do funkcií, ale nie preto, že sú kamaráti, ale preto, že z toho všetci niečo budeme mať.
XM: Zjavne ich tam podľa tých prípadov, ktoré sa vyšetrujú, a podľa výpovedí nedosadzovali preto, že by boli najlepší odborníci alebo že by chceli robiť dobro pre krajinu. Skôr preto, aby robili „kamarátske služby“.
a čo sú to kamarátske služby? Aké funkcie to boli? Hraško bol čo?
ZP: Šéf NAKA.
krajmer?
ZP: Šéf protikorupčnej jednotky.
slobodník?
ZP: Šéf finančnej polície.
tak tieto tri úrady – v čom môžu robiť kamarátske služby?
XM: Na finančnej polícii sa vyšetrovali napríklad DPH podvody. Bernard Slobodník mohol ako šéf rozhodovať, ktorý vyšetrovateľ dostane ktorý prípad – napríklad prípady súvisiace s Marianom Kočnerom či Ladislavom Bašternákom.
čiže vedel „zahladiť“ stopu?
XM: Ak prišla taká požiadavka, vedel ovplyvniť, komu prípad pridelí, komu nie, vedel ho presunúť medzi útvarmi, nájsť dôvod na odňatie a podobne.
a NAKA?
XM: NAKA vyšetrovala najväčšie kauzy. Tam bol vplyv ešte zásadnejší.
čiže keď hovoríme o Tiborovi Gašparovi ako policajnom prezidentovi, z toho, čo hovoríte, vyplýva, že zneužil najvyššiu funkciu v polícii, aby polícia nerobila, čo má, ale robila, čo nemá. Tak?
XM: To je predmet obžaloby. O tom rozhodne súd.
tak znie obžaloba?
ZP: Tak znie obžaloba. Jedna vec bola – ak mali „naši“ problém so zákonom, zariadiť, aby sa to nevyšetrilo. Napríklad vieme, že existovali dvaja vyšetrovatelia, ktorí riešili prakticky všetky Kočnerove kauzy. A nič sa nevyšetrilo. To bola jedna línia. Druhá línia podľa obžaloby bola zabezpečiť informácie pre Smer o politických protivníkoch. Ak chceli niekoho pritlačiť alebo diskreditovať, mali mať k dispozícii informácie. Podľa výpovedí si mali vládni politici pýtať napríklad daňové informácie na prezidenta Kisku. Lustrácie sa netýkali len novinárov, ale aj predstaviteľov opozície – Sulíka a ďalších.
XM: A bol tam ešte jeden rozmer. Keď obsadíte všetky kľúčové posty, máte prístup k obrovskému množstvu informácií. Ľudovít Makó mal napríklad informácie o daňových vyšetrovaniach aj z polície. A tie sa podľa výpovedí využívali aj na vydieranie podnikateľov.
robil som knižný rozhovor s Andrejom Kiskom a on tam hovorí, že keď sa riešilo menovanie na Ústavný súd, tak mu mali povedať, že ak vymenuje Roberta Fica za sudcu Ústavného súdu, prestanú vyšetrovania jeho daňových problémov z kampane. A ja sa pýtam – predseda vlády povie prezidentovi, že ak urobíš toto, polícia prestane vyšetrovať? On tvrdí, že áno, a že pri tom bol aj Roman Krpelan ako svedok. Tak sa pýtam – to bol čas do roku 2020, keď najvyšší politici rozhodovali o tom, kto bude vyšetrovaný a kto nie? Bez ohľadu na to, či niečo spáchal?
ZP: Takto to podľa mnohých výpovedí fungovalo. A dnes vidíme podobné vzorce.
Keď Andrej Kiska povedal, že sme mafiánsky štát, ja som si ako novinárka myslela, že to prehnal. Dnes, s tým, čo vieme, si myslím, že mal pravdu.
BORIS NÉMETH20. január 2020, Pezinok: Podnikateľ Marian Kočner na hlavnom pojednávaní Špecializovaného trestného súdu v kauze vraždy Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej.
doteraz sme hovorili, že Brhel, Gašpar, Bödor a ďalší z toho mali konkrétne výhody. Niekoho ochránili, niekomu pomohli, niekoho vedeli odstaviť. Ale to, čo teraz naznačujeme, je, že tá „druhá vlna“ vlastne slúžila tej prvej vlne. Keď tá potrebovala niekoho odstaviť alebo naopak ochrániť. Takto to bolo?
ZP: Ťažko sa hovorí, kto je prvá a kto druhá vlna. Lebo niekto možno začínal ako druhá vlna a postupne sa stal prvou. Zoberme si napríklad Roberta Kaliňáka. Kedysi sa o ňom písalo ako o človeku Jozefa Brhela. Dnes, keď vidíme, aké obchody sa robia na obrane, ako Slovensko vyzbrojuje a aký biznis to prinieslo napríklad českému podnikateľovi Strnadovi, nedá sa povedať, že by bol len prostredníkom niekoho iného. Dnes je to človek s vlastnou mocou, vlastným vplyvom a vlastným ekonomickým rozmerom. A podobne sa dá hovoriť aj o Tiborovi Gašparovi.
tak sme pomenovali troch – Bödor, Brhel, Gašpar. Je ešte niekto z tohto rangu, kto reprezentuje ten unesený štát?
XM: Ak začrieme medzi „vykonávateľov“, tak Ľudovít Makó. On je zaujímavá postava, lebo dnes ho mnohí poznajú ako kajúcnika. Ale my sme jeho kariéru sledovali roky. Ja som mala na starosti finančnú správu ako novinárka, takže sme riešili aj jeho majetky, jeho kontakty, jeho prepojenia. Do akej miery dnes oľutoval to, čo robil, a vedie morálny život – o tom sa dá pochybovať. Ale jeho význam je obrovský. Po jeho zadržaní na jeseň 2020 sa začali ďalšie zadržania a rozpadli sa viaceré kauzy. Bol veľmi majetný už počas pôsobenia na finančnej správe. Spomínalo sa jeho prepojenie na bezpečnostnú službu Lamačská, mal rôzne areály, logistické priestory, jeho partnerka figurovala vo firme v hazardnom biznise. To znamená, že aj on bol silným hráčom.
a jeho rola bola konkrétne v čom?
XM: Ako šéf Kriminálneho úradu finančnej správy – čo bol elitný útvar, niečo ako NAKA v rámci finančnej správy – si internými predpismi zabezpečil exkluzívny prístup k citlivým informáciám. Vedel, kto má daňové problémy, aké firmy sa preverujú, aké sú zistenia. A mal aj prístup k informáciám z polície. A neskôr sa začalo špekulovať, že tieto informácie začal využívať aj vo vlastný prospech. Akoby sa vyčlenil zo schémy, kde bol na vrchole Norbert Bödor, a začal si budovať vlastnú pozíciu. Čiže už nebol len vykonávateľom, ale samostatným hráčom. A dodnes, pokiaľ viem, nemá uzavretú definitívnu dohodu o vine a treste. Niekto pri jeho zadržaní povedal vetu, že „v takejto lige si buď hráč, alebo srač“. On bol prvé hodiny hráč. A ja si myslím, že hráčom je stále.
a keď bol šéfom toho elitného útvaru finančnej správy, mal informácie, ktoré sa dali použiť ako nástroj moci. Ako boli použiteľné?
XM: Veľmi jednoducho. Ak viete, že firma má problém, môžete jej nepriamo odkázať: buď sa „dohodneme“, alebo sa veci pohnú nepríjemným smerom. Môžete pozdržať kontrolu, zmierniť ju, presmerovať, alebo naopak pritvrdiť. Zároveň mal informácie z polície. Vedel, kto je rozpracovaný, kto nie. Tieto informácie sa dali zdieľať – napríklad na stretnutiach v Transpetrole – alebo použiť inak. A z jeho obvinenia vieme, že niektoré praktiky boli naozaj vážne. Hovorilo sa o zadržiavaní ľudí, nátlaku, aby sa priznali alebo vypovedali. Jeho zadržanie v roku 2020 bolo spektakulárne – zásahová akcia, zlaňovanie z vrtuľníkov. To nebolo bežné. Čiže človek s takýmto množstvom informácií a vplyvu riadil elitný daňový útvar.
zaujímavé, že jeho meno výrazne zaznievalo na nedeľnej tlačovke premiéra. A pritom to nie je vrcholový politik ani policajný prezident. Ako je možné, že práve on, „figúrka“, dokázal rozpliesť celý ten systém a stálo to za desiatkami obvinení?
XM: Mal informácie. A tie si systematicky zbieral. Hoci nebol úplne na vrchole pyramídy, mal prístup k obrovskému množstvu dát. Vedel, kto sa s kým stretáva, kto má aký problém, kde sa čo rieši. A keď začal vypovedať, vedel pomenovať konkrétne mechanizmy. A ak sa pozriete na jeho biznisové pozadie, na projekty, s ktorými sa spájal, tak to naznačuje, že bol silný hráč aj ekonomicky. Preto hovorím, že je to zaujímavá postava aj dnes.
možno si niečo nechal ako poistku, keby sa situácia obrátila?
XM: Nedá sa to vylúčiť.
je v tejto lige aj Bernard Slobodník?
XM: Určite. Bol šéfom finančnej polície, teda riešil DPH podvody, karusely, veľké daňové úniky. Podľa jeho vlastných slov ho do funkcie oslovil Tibor Gašpar. A z jeho výpovedí vieme, že prípady súvisiace s vybranými podnikateľmi – ako Marian Kočner či Ladislav Bašternák – sa opakovane prideľovali tým istým vyšetrovateľom. A končili podobne: skutok sa nestal.
bola jeho rola „zametať stopy“?
XM: Možno nerobil všetko on osobne, ale jeho pozícia umožňovala zabezpečiť, aby „bolo dobre“.
posledná postava, ktorú sme nespomínali, je Marian Kočner. Patril aj on medzi rozhodujúce figúry uneseného štátu?
ZP: Patril. Hoci možno nemal taký systémový vplyv ako Norbert Bödor, určite bol súčasťou toho okruhu. Mal intenzívne kontakty s Bödorom, využíval väzby na políciu, zabezpečoval si informácie, sledovanie novinárov, vedel dosiahnuť, aby sa niektoré veci nevyšetrovali. Prípad jeho daňovej kauzy sa roky nehýbal, kým na ňu neupozornil Ján Kuciak. A dôležitá je aj postava advokáta Mareka Paru – obhajoval Kočnera, dnes je poradcom premiéra, vystupuje na tlačovkách. To ukazuje prepojenia.
XM: A ešte ku Kočnerovi – z komunikácie bolo zrejmé, že si budoval veľmi dobré vzťahy so sudcami. To viedlo aj ku kauze Búrka, kde sa ukázalo, že niektoré rozsudky nevznikali nezávisle, ale po konzultáciách. Čiže to nebolo len o polícii a finančnej správe. Boli tam aj pokusy ovplyvňovať justíciu.
to je zaujímavé – ako vlastne prídeš na to, že máš „svojho“ sudcu? Si Marian Kočner, máš problém s Donovalmi alebo s niečím iným. Ako sa to stane?
XM: Cez kontakty. Idem za niekým, kto toho sudcu pozná. Napríklad za štátnou tajomníčkou Monikou Jankovskou, s ktorou mám dobrý vzťah.
a ona im povie čo?
XM: Minimálne vie, koho osloviť. Sudcovia sa stretávajú, komunikujú spolu. Z komunikácie, ktorá sa medializovala, bolo vidieť, že Kočner mal s niektorými sudcami veľmi intenzívny kontakt. Dával im prezývky, písal si s nimi. A potom už ide o to, aby sa vec dostala „správnemu“ sudcovi.
a sú prípady, ktoré po roku 2020 vyšli najavo. A niektorí sudcovia boli aj odsúdení.
XM: Áno. Alebo minimálne prišli o funkciu. Napríklad sudca Lindtner – pôvodne pôsobil na Okresnom súde Bratislava III. Dnes je zamestnaný v advokátskej kancelárii ministra Kaliňáka a figuruje aj ako poradca premiéra.
ZP: A zároveň je obžalovaný v kauze Búrka.
a advokát Marek Para – dvorný advokát Smeru, vlády, obžalovaných. Títo dvaja – Lindtner a Para – patria do tej skupiny uneseného štátu?
ZP: Podľa toho, čo vyplynulo z Threemy áno. Lindtner bol podľa medializovaných správ jednou zo spojok Mariana Kočnera. Bol predsedom Okresného súdu Bratislava III. Po obvinení v kauze Búrka zo sudcovského talára odišiel. Dnes pôsobí v advokátskej kancelárii Roberta Kaliňáka a zároveň je poradcom premiéra pre oblasť práva a spravodlivosti – hoci je obžalovaný. To je silný symbolický moment. Pokiaľ ide o Mareka Paru – áno, advokát má právo obhajovať kohokoľvek. No Para nebol len pasívnym obhajcom. Bol známy tým, že jeho klienti nespolupracovali s políciou. Ak sa niekto rozhodol spolupracovať, podľa policajných zdrojov z prípadu odchádzal. A existuje aj konkrétny prípad – prokurátor Vasil Špirko. Vypočúval obvineného, ktorý začal hovoriť o IT zákazkách na ministerstve vnútra v čase Roberta Kaliňáka. Špirko si uznesenie vyhotovil sám, lebo nedôveroval vlastnému prostrediu. Obvineného neskôr začal zastupovať práve Para a spolu podali trestné oznámenie na Špirka, že ho mal k výpovedi dotlačiť. Výsledok? Vyšetrovanie IT zákaziek sa zastavilo a Špirko čelil disciplinárnemu konaniu.
ešte jedna postava, dnes veľmi vplyvná. Juraj Gedra. Objavuje sa pri premiérovi, hovorí o preverovaní tretieho sektora. Kto to je?
XM: Juraj Gedra je dnes šéfom Úradu vlády. Prakticky organizuje program premiéra, je jeho pravá ruka. V médiách býva označovaný spolu s Erikom Kaliňákom a ďalšími ako „mladá puška“ Smeru. Ale Gedra už má za sebou dlhú kariéru v štátnych štruktúrach. Pôsobil vo vedení MH Managementu – spoločnosti, ktorá spravuje majetkové účasti štátu. A práve za jeho pôsobenia sa uzatvárali veľmi štedré právne zmluvy. Najznámejší je prípad právnika Radomíra Bžána. V kauze súvisiacej s Vodnou elektrárňou Gabčíkovo bola dohodnutá odmena 70 miliónov eur. Po medializácii sa suma znížila na 17 miliónov – čo je stále enormná suma. Aj s touto kauzou sa spájalo meno Juraja Gedru a čelil v tej súvislosti obvineniu.
keď si to zhrnieme – ten systém nebol len o policajtoch a podnikateľoch. Bol to prepojený svet politikov, bezpečnostných zložiek, finančných orgánov, sudcov, advokátov a poradcov. A mnohí z tých ľudí dnes opäť sedia veľmi blízko moci. Čiže on mal priamo podiel na tých peniazoch?
XM: Skôr hovoríme o rozhodnutí vedenia MH Managementu, ktorého bol súčasťou. To vedenie schválilo zmluvu s extrémne vysokou odmenou. To je fakt, ktorý sa riešil. Dnes, vzhľadom na jeho intenzitu kontaktov s premiérom, by som jeho rolu nepodceňovala. Do roku 2020 bol menej viditeľný ako napríklad Makó či Bödor. Ale pôsobil v inštitúcii, cez ktorú tiekli obrovské peniaze. A už len suma v kauze Bžán – 70 miliónov eur – je enormná. To, že o ňom vieme menej, môže súvisieť aj s tým, že veľa vecí sa v MH Managemente nikdy detailne neodhalilo.
Boris Németh
toto boli ľudia a ich činnosť do roku 2020. Platí ešte tá informácia, že z tej „chobotnice“ bolo okolo 40 odsúdených a asi 100 obvinených?
ZP: To číslo bolo približne do konca roku 2023. Odvtedy pribudli ďalšie rozsudky, napríklad v kauze Mýtnik – Brhel, Suchoba a ďalší boli neprávoplatne odsúdení. Ale treba povedať, že niektoré prípady zanikli. Po novele Trestného zákona sa skrátili premlčacie lehoty, čo spôsobilo zastavenie množstva daňových prípadov.
z tých exponovaných určite tiež niektoré.
ZP: Áno, napríklad sa spomínalo meno Miroslava Výboha. Celkovo išlo o tisíce zastavených daňových prípadov.
do roku 2020 sme mali podľa obžalôb systém, kde mal Norbert Bödor priamy vplyv na šéfa polície a cez neho na jednotlivé útvary. Dnes – má takýto priamy vplyv? Na šéfku polície? Je vplyv týchto ľudí dnes väčší alebo menší než pred rokom 2020?
ZP: Skôr väčší. A to práve preto, že dnes už nepotrebujú mať neformálny vplyv na šéfku polície. Polícia je po všetkých personálnych zmenách a odchodoch vyšetrovateľov v takom stave, že jej schopnosť vyšetrovať veľké kauzy je oslabená. To naznačujú aj vyjadrenia európskej prokurátorky Laury Kövesi, ktorá upozorňovala na problémy Slovenska pri vyšetrovaní finančných podvodov. A druhý rozmer – mnohí z tých, ktorí boli predtým podozriví alebo obžalovaní, dnes sedia vo vysokých funkciách. Tibor Gašpar, obžalovaný v kauze Očistec, je podpredsedom parlamentu. To je zásadný rozdiel.
XM: Pred rokom 2020 sa stretávali na šiestom poschodí Transpetrolu, nenápadne. Dnes poradcovia premiéra, ktorí zastupujú Brhelovcov či Bödora, majú prístup k premiérovi kedykoľvek. Objavujú sa na tlačovkách, na verejnosti. Už sa to nemusí skrývať. To je podľa mňa najväčší rozdiel.
to je na tom pre budúcnosť zaujímavé. Do roku 2020 – ak to bolo tak, ako hovorí obžaloba –, významní politici postupne zistili, že už nie sú závislí od oligarchov, ktorí ich kedysi podporovali. Sami sa stali silnými hráčmi. Stretávali sa potichu, v hoteloch, na šiestom poschodí, nie na tlačovkách. Vedeli, že keby to bolo verejné, poškodí ich to. Dnes sa to neschováva. Odfotím sa s Bödorom na Úrade vlády. Verejne. A sedliacky rozum by hovoril: To im musí uškodiť. Prečo sa teda už neskrývajú? Myslia si, že to verejnosti neprekáža? Alebo že sa to verejnosti páči? Mne sa zdá, že sa prepočítali. Ako to vidíte vy?
XM: Časť verejnosti vidí, že ich bežný život sa nezlepšuje. Nezlepší sa tým, že sa zadrží sedem ľudí a urobí sa tlačovka o kajúcnikovi. Na druhej strane, paralelne s tým menia zákony – trestné, procesné – a oslabujú inštitúcie. Kultúru, verejnoprávne médiá, kontrolné orgány. Tým si vytvárajú prostredie, v ktorom sa dá verejná mienka formovať. Je jednoduchšie ukázať „akciu“ proti siedmim ľuďom, než vysvetľovať rast cien, deficit, konsolidáciu, škrty. Zatiaľ sa im darí presmerovať pozornosť. Či je to dlhodobo udržateľné? Dúfam, že nie, ale zatiaľ to funguje.
ZP: Verím, že ľudia to vidia a zohľadnia to vo voľbách. Ale zároveň vidím, že stratili zábrany. Prídu s návrhom, aby Tibor Gašpar, aj keby bol odsúdený, neprišiel o funkciu podpredsedu parlamentu. Prídu s návrhom obmedziť voľbu zo zahraničia, kde tradične vyhráva opozícia. Premiér hovorí na tlačovke o „pomste“ konkrétnym prokurátorom a krátko nato koná inšpekcia. To už nie je len normalizácia korupcie. To je ochota ísť veľmi ďaleko. A preto sa bojím – nie že by neboli voľby, ale že sa budú snažiť pravidlá ohýbať tak, aby si udržali moc.
to je moja dlhodobá obava. Keď niekto veľmi chce vyhrať, vie použiť aj silu. Nie priamo tanky na ulici – ale zákonnú silu, inštitucionálnu silu. Ak je dnes ten systém podľa vás v niečom horší než pred rokom 2020, tak visí vo vzduchu otázka: Umožnia títo ľudia, aby slobodnými voľbami stratili moc? Budú voľby?
XM: Myslím si, že budú. Zatiaľ sa pokusy o zmenu volebných pravidiel – napríklad predĺženie volebného obdobia – neujali. Testovali sa nápady, potom ustúpili. Sledujem, čo sa deje v Maďarsku pred parlamentnými voľbami. Masívna propaganda, kampane proti „Bruselu“, personalizované útoky. Niečo podobné sa dá čakať aj u nás. Myslím si, že voľby budú. Ale budú pod obrovským tlakom – informačným, politickým, inštitucionálnym. A ak sme videli, že sú ochotní meniť Trestný zákon za cenu paralýzy parlamentu, tak je jasné, že sú ochotní ísť ďaleko. Otázka je, kde je hranica. A či ju spoločnosť dokáže ustrážiť.
viete si predstaviť, že tu vznikne výnimočný stav, počas ktorého nebudú voľby?
XM: Asi si to viem predstaviť. Ale stále dúfam, že to tak nebude.
ZP: Myslím, že urobia všetko preto, aby voľby neprehrali. Ale zároveň ma drží nad vodou niekoľko vecí. Okrem občianskeho sektora, médií a ľudí, ktorí stále vzdorujú tlaku, je to odolnosť niektorých inštitúcií. Neverila som, že napríklad Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad alebo Úrad na ochranu oznamovateľov preukážu takú mieru nezávislosti a odvahy. Ústavný súd pozastavil novelu o kajúcnikoch, zrušil takzvaný ruský zákon proti mimovládkam. V niektorých veciach sa pridal aj generálny prokurátor. Tých inštitúcií, ktoré ešte držia základné piliere demokracie, tu stále pár je. A verím, že to bude veľmi natesno, ale že to ustojíme.
predpokladajme dobrý scenár – že sa „vybúria“, ale voľby prehrajú. Nastúpi opozícia, niečo spraví dobre, niečo zle, a o pár rokov sa karta otočí. Viete si predstaviť, že budeme mať takúto históriu dokola? Že v roku 2031 sa unesený štát vráti a budeme znova riešiť to isté?
XM: Možné to je. Skúsenosť postkomunistických krajín ukazuje, že demokraciu sme si vydobyli, ale ešte sa ju len učíme spravovať. Ale mám nádej v mladšej generácii. Nemajú tie nánosy komunizmu, tie staré vzorce typu „kto nekradne pre rodinu, okráda vlastnú rodinu“. Sú viac nastavení na rovnosť, na férovosť, nemajú toľko komplexov a predsudkov. A máme tu silnejšie demokratické inštitúcie než v roku 1989. Máme Európsku úniu. To všetko dáva šancu, že aj keď pôjdeme chvíľu dopredu a potom cúvneme, nebude to taký tvrdý a hlboký návrat späť, ako teraz.
ZP: Môže sa to stať. Určite. Veľa inštitúcií sa už podarilo oslabiť alebo rozložiť. Postaviť krajinu späť na nohy nebude jednoduché. A ani rozbehnúť vyšetrovania, lebo chápem aj obavy čestných policajtov, keď vidia, čo sa stalo s ich kolegami, ktorí vyšetrovali korupciu.
Ale ak chce opozícia vládnuť, má čas si to pripraviť. A dúfam, že ak bude vládnuť premyslene a systematicky, tak sa ten scenár nebude opakovať.
Vyštudovala žurnalistiku na Univerzite Komenského v Bratislave. Na štúdium nadviazala viac než 20-ročnou kariérou investigatívnej žurnalistky v slovenských médiách od Pravdy cez denník SME a Hospodárske noviny až po magazín Trend, kde od roku 2013 pracovala ako zástupkyňa šéfredaktora. Po vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa rozhodla stať protikorupčnou aktivistkou na čele hnutia Zastavme korupciu.
Svoje štúdium na Ekonomickej univerzite v Bratislave zužitkovala ako analytická žurnalistka v Pravde, Novom čase a Trende. V roku 2016 bola ocenená Novinárskou cenou za sériu článkov odhaľujúcich väzby Ladislava Bašternáka na vrcholovú politickú scénu. Dnes zo svojich novinárskych skúseností čerpá ako členka hnutia Zastavme korupciu.